Súd podľa nej rozhodol o ich sťažnostiach, ktoré spojil do jedného konania, 2. októbra. „Vo svojom rozhodnutí v prvom rade konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa tou časťou trestného konania, ktorá prebehla pred rokom 1992, kedy Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd nadobudol účinnosť vo vzťahu k bývalej ČSFR,“ povedala hovorkyňa.
Súd skonštatoval, že je oprávnený vziať tieto skutočnosti do úvahy v rozsahu, v akom sa podpísali pod vznik neskoršej situácie, alebo môžu byť relevantné pre jej pochopenie.
ESĽP podľa Donevovej poukázal na to, že vnútroštátne súdy síce mali v novom konaní napraviť nedostatky, ktoré im vytkol v zrušujúcom rozsudku z roku 1990 federálny najvyšší súd, avšak z objektívnych dôvodov už niektoré dôkazy v dôsledku plynutia času alebo smrti dotknutých osôb nebolo možné vykonať.
- Zmiznutie Cervanovej nahlásili jej rodičia tri dni po tom, čo ju zavraždili. V obžalobe sa píše, že študentku páchatelia najskôr násilne vtiahli do auta pred internátmi v Mlynskej doline, neskôr ju znásilnili. Viacerí z nich však dostali strach z toho, že ak by Ľudmilu nechali odísť, tak by ich identitu vyzradila. Rozhodli sa pre jej vraždu, a tak ju naložili do auta a po pár kilometroch utopili. Právoplatne odsúdení boli siedmi muži z Nitry.
„Uvedené podľa ESĽP samo osebe nepredstavuje porušenie práva sťažovateľov na spravodlivé konanie, keďže podstatné je posúdenie konania ako celku,“ povedala hovorkyňa.
Dodala, že súd poukázal na to, že sťažovatelia mohli v priebehu trestného konania predložiť svoje argumenty vrátane kópií dokumentov, na ktoré sa odvolávajú, a inkriminovaný znalecký posudok odvolaciemu súdu.
„S poukazom na to, že úlohou ESĽP nie je hodnotiť dôkazy, a že vnútroštátne súdy po dôkladnom uvážení uviedli dôvody, pre ktoré odmietli vykonávať ďalšie dokazovanie, ESĽP nepovažoval postup vnútroštátnych súdov za porušenie práva sťažovateľov na obhajobu,“ informovala hovorkyňa.
Európsky súd podľa nej dospel k záveru, že trestné konanie bolo kontradiktórne, sťažovatelia mali možnosť predložiť svoje argumenty aj vyjadriť sa k dôkazom.
Rakúsky dôchodca si chcel zo zavraždenej Slovenky pripraviť obed a zjesť ju
Súdy podľa názoru ESĽP zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti považovali za preukázané a z akých dôvodov neakceptovali tvrdenia odsúdených a považovali ďalšie dokazovanie za nadbytočné.
„Ich závery nepovažoval ESĽP za svojvoľné. Vzhľadom na uvedené, ESĽP sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé konanie aj ďalšie čiastkové námietky sťažovateľov zamietol ako zjavne nepodložené a sťažnosti ako celok vyhlásil za neprijateľné,“ uviedla hovorkyňa.
