V roku 1971 došlo k únosu lietadla, ktorý sa vymykal všetkým predchádzajúcim skúsenostiam. Vlaste sa ani nevie, kto bol únosca a ako celá jeho akcia dopadla. Nikto ho totiž nikdy nenašiel.
Asi štyridsaťročný čiernovlasý muž menom Dan Cooper nasadol v Portlande 24. novembra 1971 do lietadla mieriaceho do Seattlu. Keď sa lietadlo odlepilo od zeme, požiadal stewardky o bourbon so sódou. Potom jej povedal, nech si k nemu prisadne, a ukázal jej kufrík plný podivných drôtov. Podal jej lístok, kde bolo napísané, že má bombu a vyhodí lietadlo do povetria, ak nebudú splnené jeho požiadavky.
Povedal jej, že požaduje 200 000 dolárov v dvadsať dolárových bankovkách a dva sety padákov. Stewardka vybavila jeho požiadavku pilotom. Keď lietadlo pristálo v Seattli, umožnil všetkým 36 pasažierom opustiť lietadlo, ale povedal, že na palube musí zostať posádka. Pilotom oznámil, že ďalej sa poletí do Mexika. FBI na letisku rozhodla, že Cooperovi radšej peniaze vyplatí. Vybrala pre to špeciálne označené bankovky, ktoré bolo ľahké identifikovať. Polícia sa domnievala, že Cooper môže mať na palube komplica. Zároveň ho piloti upozornili, že z dopravného lietadla nie je možné padákom vyskočiť. Cooper dal po krátkej porade s pilotmi rozkaz k vzletu. Lietadlo znovu vzlietlo v osem hodín večer, prakticky ihneď sa naň zavesili stíhačky amerického letectva. V desať hodín v noci Cooper otvoril zadné dvere lietadla a vyskočil do tmy.
Jeho telo sa nikdy nenašlo, hoci armáda a polícia osemnásť dní prehľadávali celú oblasť. Až po niekoľkých rokoch sa našla na mieste časť výkupného.. Polícia preverila stovku podozrivých, ale nikto nebol nikdy obvinený. FBI tvrdila, že Cooper, ak sa tak vôbec volal, pád neprežil, ale jeho telesné pozostatky nikdy nenašla. Rovnako tak sa nenašla väčšina peňazí, ale ani sa nikdy nezistilo, že by boli v obehu. Napriek tomu je dodnes tento prípad považovaný za jediný úspešný únos lietadla pre výkupné.
