Jej pokus o samovraždu PRINIESOL SMRŤ druhým

Vychudnutá, priesvitná predčasne zostarnutá ľudská troska sedela na lavici obžalovaných. Z vyžitej tváre sa dalo presne vyčítať, čím všetkým v živote prešla.

V marci minulého roku sa Renata Vadingerová rozhodla, že skoncuje so svojím životom. Starostlivo zatvorila všetky okná, sadla si k stolíku a pila. V alkohole si nikdy veľa nevyberala, hlavne, že pri tom zabudla na svoje trápenie. Tentokrát však pila preto, aby čo najskôr zaspala a nevedela o svete. Nechcela som už nikdy prebrať, a tak si k poháriku pustila zo všetkých horákov plyn. Potom už len čakala na smrť.

Šľahajúce plamene, dym a teplo ju prebudili. Chvíľu sa domnievala, že už to má za sebou. Až namierená baterka, svietiaca do jej tváre a pohľad na mužov v kombinézach s helmami na hlave, ktorí ju naložili na nosítka a vyniesli von na ulicu, ju vrátili do reality.

Vonku vládol všeobecný zmätok. Deti plakali, ženy bedákali a muži so zúfalstvom v očiach sledovali skazu, ktorú spôsobila práve táto žena, ležiaca na nosítkach. Do toho všetkého húkali sirény hasičských a sanitných vozov.

„Ešte je v dome pani Szalayová so svojím bezvládnym mužom,“ vykríkla jedna z prizerajúcich žien. Tím záchranárov vyrazil opäť dovnútra, hľadať staručkých manželov z druhého poschodia. Slabá, takmer osemdesiatročná starenka, v snahe ratovať svojho bezvládne ležiaceho manžela, nedokázala včas opustiť svoj byt. Spolu s manželom sa udusila splodinami kysličníka uhličitého. Oboch už vyniesli mŕtvych. Okrem tejto tragickej smrti vyviazli ostatní len s ľahkými zraneniami.

Dôvod samovraždy však Renata Vadingerová stále nechcela uviesť. Myslela si, že to s jej činom nijako nesúvisí. Jednoducho chcela skoncovať so životom. I v tomto prípade bol však pre sudcu motív dôležitý. „Musím vás upozorniť, že ste povinná vypovedať všetko, čo by do prípadu vnieslo svetlo. Inak výbuch v dome budeme klasifikovať ako zámerný trestný čin.“

Renata Vadingerová sa znovu dala do plaču. Nechcela verejne pretriasať veci, ktoré patrili do jej minulosti. Pociťovala ich ako svoj osobný handicap. Keď ju však sudca po druhýkrát dôrazne upozornil, že si tým priťaží, odhodlala sa prehovoriť.

Jej výpoveď bola otrasná. Piť začala už v pätnástich rokoch. Žila vtedy len so svojom matkou, ktorá viedla veľmi pestrý život. Samí chlapi a alkohol. A striedala ich často. Malá Renata im musela hovoriť otecko. Pritom si ju ani jeden nevšímal. A keď aj áno, iba preto, aby jej vynadali či ju udreli. Keď mala šestnásť, jeden z matkiných nápadníkov ju znásilnil. Neskončilo to bez následkov – otehotnela. Musela ísť na potrat.

Nemohla sa dočkať svojich osemnástin. Potom už nebude musieť bývať s matkou. Útočisko našla u mladíka, ktorý sa ale od „kvalít“ jej matky bohužiaľ veľmi nelíšil. Nanešťastie sa i vzali. Spájal ich alkohol.

Ani nie po roku manželského spolužitia prišlo k tragédii. Renatin manžel mal počas pracovného výkonu nehodu s nákladným vozidlom a neprežil ju. Vtedy sa Renata rozhodla urobiť definitívnu bodku za svojou minulosťou. Požiadala o odvykaciu kúru, pevne rozhodnutá navždy sa zbaviť závislosti na alkohole.

V liečebni sa zoznámila s Mirkou. Bola skoro rovnako stará ako ona a veľmi si rozumeli. Renata ale čoskoro zistila, že Mirkina náklonnosť väzí v inej sexuálnej orientácii. Nebránila sa tomu. Po tom všetkom, čo prežila, nepociťovala to ako neprekonateľnú prekážku. Veď konečne našla blízku osobu, na ktorú sa mohla spoľahnúť.

Po skončení liečenia začali obe ženy spoločne bývať. Zdalo sa, že Renata našla konečne zmysel života. Pohoda a šťastie však netrvali dlho. Mirka si našla inú ženu a Renata sa znovu ocitla na dne. Preto si pustila plyn, netušiac, že zemný plyn nie je jedovatý, ale iba výbušný. Tým spôsobila katastrofu, pri ktorej v horiacom dome zahynuli i jej starí susedia Szalayovci.

Renata Vadingerová svojím nezodpovedným konaním spôsobila smrť nevinných ľudí. Súd ju preto odsúdil na päť rokov väzenia.