Rozkrojím jablko
na trištvrte na večer.
Patrí mi časť z jeho úsmevu,
do ktorého chodí jeseň spať.
Cítim to jadro.
Tú chuť neskutočného hriechu.
Dotknúť sa tvojej záhrady,
ponoriť sa do jej tajov.
Jeseň urobiť májom
a vôbec nemyslieť na zázrak.
Miroslav Lukačovič
