Joe Arridy sa narodil v coloradskom Pueble v roku 1915. Jeho rodičia boli sýrski imigranti. Arridy mal IQ iba 46, a rodičia ho preto umiestnili do špecializovaného ústavu pre mentálne postihnutých v Grand Junction. Bolo to pre neho peklo na zemi, bol tam denne bit a šikanovaný.
V auguste roku 1936 Joe utiekol spoločne s niekoľkými ďalšími mladými mužmi a nasadli na nákladný vlak. Ich cieľom bolo Pueblo, Joeho rodné mesto. Čoskoro potom sa stala vo mestečku desivá udalosť. Ktosi napadol v ich dome dve sestry – pätnásťročnou Dorothy Drainovou a jej o tri roky mladšiu sestru Barbaru. Dorothy bola znásilnená a zabitá ranami sekerou. Barbara bola zle zranená, ale prežila.
Zatiaľ čo ostatní chovanci ústavu sa do neho rozhodli vrátiť, Joe putoval ďalej. Jazdil nákladnými vlakmi a potuloval sa okolo staníc. Bol zatknutý na stanici Cheyenne vo Wyomingu. Vypočúval ho šerif George Caroll, ktorý sa ho vypytoval na miesta, ktorými prechádzal. Keď Joe zmienil Pueblo, Caroll spozornel. Vedel o hroznej vražde, ktorá sa tam stala. Začal Joe ihneď s touto vraždou spájať. Vypočúval ho za tým účelom ďalších niekoľko hodín a Arridy sa nakoniec priznal.
Carollov šéf bol ale z výsluchu nešťastný. Práve totiž takisto našiel páchateľa rovnakého zločinu, ktorým mal byť Frank Aguliar. Ten pracoval pre Dorothyninho otca a bol prepustený z práce. Dokonca u neho našiel sekeru, s ktorou bola zabitá Dorothy. Caroll teda vymyslel teóriu, že útok vykonali obaja, pretože sa mohli stretnúť v uliciach Puebla.
Lenže v Joeho výpovedi nesedeli dôležité fakty. Vypovedal, že Dorothy zabil kyjakom, a nie sekerou. A tiež tvrdil, že sa s nikým nestretol, Aguilara nepoznal. Caroll sa napriek tomu držal verzia, že obaja sú vrahovia. Niekoľko psychológov vyšetrilo Joeho a konštatovalo, že je mentálne na úrovni šesťročného chlapca a nie je schopný posudzovať svoje konanie, či je dobré, či zlé. A tiež nie je schopný žiadneho kriminálneho činu.
Obaja boli následne odsúdení na trest smrti, hoci pre Joeho hovorila celá rada svedkov a obhajoba bola veľmi dobrá. Sám Joe povedal, že chce dostať doživotie, aby mohol zostať vo väzení. Doma, čo bolo v ústave, ho všetci bili, a nechcel tam. Väzenie sa mu páčilo viac. Čas tam trávil ako malé dieťa hraním sa s vláčikmi a hračkami. Preto sa mu hovorilo najšťastnejší väzeň.
Aguilar bol popravený v roku 1937, Joe o dva roky neskôr. Ako posledné jedlo si prial kornútok zmrzliny. Podľa všetkého vôbec nebol schopný pochopiť, že má zomrieť. Bol popravený v plynovej komore. Až v roku 2011 sa stať Colorado za celý prípad ospravedlnil s tým, že Joe bol nevinný, boli sfalšované niektoré dôkazy zo strany polície a podľa všetkého v inkriminovanú dobu vôbec nebol v Pueble.
