Martin Vlasák skončil pred 20 rokmi vo väzení na doživotie za dve chladnokrvné vraždy. Potreboval peniaze a tak okradol taxikára a pumpára, to mu ale nestačilo a oboch ich zabil. Bez výčitiek. Vo väzení sa ale rýchlo zorientoval a skamarátil sa s Jiřím Kajínkom. S ním sa v októbri 2000 rozhodol z Mírova utiecť, keď ale zazneli výstrely, radšej sa vrátil na celu.
Vlasákov osud spečatili v mladosti hracie automaty. Závislosť na nich si vypestoval veľmi skoro a dlhoval kvôli tomu na koho sa pozrel. Nakoniec sa rozhodol, že k peniazom príde inak. V polovici mája 1998 si v Hradci Králové objednal taxi a naplánoval si, ako vodiča zabije a okradne.
Prvýkrát nemal úspech, pretože sa taxikárovi nepáčil a ten ho z auta vysadil. Druhýkrát sa mu už ale zadarilo – vodiča jednou ranou z pištole zastrelil a zobral všetky peniaze, ktoré mal muž pri sebe. To mu ale bolo málo a vydal sa na čerpaciu stanicu Avanti. Pumpára zastrelil dvoma ranami do hlavy a krku a takisto ho okradol. Prišiel si na niečo málo cez 13 tisíc korún.
Veľkou chybou bolo, že sa krátko po čine zveril kamarátovi, ktorý neváhal všetko oznámil na polícii. Vlasák zapieral, dôkazy ale hovorili jasne a pred 19 rokmi na súde dostal doživotie. Znalci ho totiž označili za chladnokrvného a veľmi ťažko resocializovatelného.
Vlasák skončil na Mírove len pár dverí od Jiřího Kajínka. Stali sa z nich „priatelia“, dozorcovia im dokonca umožnili navštevovať sa na cele – neskôr uviedli, že si tí dvaja vrahovia boli veľmi podobní. Práve vďaka tomu mohli starostlivo naplánovať útek a nakoniec ho aj – čiastočne – úspešne realizovať.
Kajínek sa rozhovoril o vraždách a o tom prečo sa guľka zastavila na lopatke
20. októbra 2000 bol Vlasák u Kajínka na cele a hrali spolu šach. Večer sa ale nevrátil na celu a dozorcu nevykonal nutnú kontrolu. Dvojica väzňov diamantovou šnúrou prepiľovali mreže, von vyhodili povrazy zo silonových šnúr od žalúzií a boli na slobode.
Vlasáka ale nakoniec dozorcovia našli v Kajínkovej cele samotného. „Podľa mňa sa zľakol streľby, ktorú dozorcovia zahájili po utekajúcom Kajínkovi. Inak si to vysvetliť neviem. Určite mal spolu s Kajínkom ísť aj on, boli to kamaráti,“ povedal jeden z mírovských dozorcov, ktorý oboch trestancov poznal.
