Prečo leziem na hory a do veľkých stien? Pretože sú tu a nedokážem odolať ich výzve na férový súboj. Liezť Alpským štýlom prvovýstup vo veľkých stenách, to musí byť človek trochu masochista. Musí sa naučiť znášať psychicky aj fyzicky ťažké aa nebezpečné situácie s chladnou hlavou. Odmenou mu je absolútny únik od biznisom ovládanej reality, kde ľudia vidia len seba, často aj v situáciách, keď niekto hneď vedľa potrebuje ich pomoc.
Pri lození v horách som sa naučil vážiť si hodnoty, ktoré mi pomáhajú prežiť nielen v kopcoch, ale aj pri každodennej realite, s ktorou bojuje každý z nás.
Členovia expedície:
Jozef Kopold, Gabriel Čmárik, Pavol Pekarčík
V Karakorame som tretíkrát, pretože ak niekto chce zliezť tie najväčšie a najnáročnejšie steny, tak toto miesto je skutočnou Mekkou. Všadeprítomné žulové veže sa hrozivo vypínajú nad okolitý svet, z ktorého ich ľudia obdivujú. No nájdu sa aj takí, čo ich podrobne skúmajú a hľadajú novú líniu, po ktorej by sa prebojovali cez neprístupne tváriacu sa stenu na vrchol. Vyliezť prvovýstup znamená zapísať sa nezmazateľným atramentom do histórie steny, vytýčiť nový smer a zažiť panenské neznámo, v ktorom sa lezec ocitá. Ak je navyše prvovýstup vylezený Alpským štýlom, znamená to ten najčistejší a najhodnotnejší výstup, ktorý udáva smer, akým by sa dnešné horolezectvo malo uberať.
Uprostred základného tábora sedím spoločne s mojimi kamarátmi – spolulezcom Dodom a filmárom Paľom. Pozorne sledujeme stenu Uli Biaho (Stará Sliepka). Hľadáme si svoju líniu v stene, ktorá dala zabrať tým najlepším lezcom z celého sveta a na svoj vrchol pustila len málo šťastlivcov. V panenskej severozápadnej stene si vyhliadneme nádhernú ľadovú líniu, ktorá už na pohľad vyzerá ťažko a nebezpečne.
No pred Uli Biahom chceme urobiť ďalšie dva výstupy kvôli dobrej aklimatizácií, ktorá sa nám neskôr iste zíde.
Ako prvé lezenie podnikáme výstup na Hainabrakk, kde sa zoznamujeme s podmienkami v stenách, ale aj s lavínami, ktoré nás tu zastihujú. Pri jednej obzvlášť veľkej, ženúcej sa rovno cez nás, váhame či pokračovať alebo zostúpiť. Riziko je rovnaké, preto pokračujeme. Na druhý deň, o pol jedenástej doobeda, máme za sebou prvovýstup, no čaká nás ešte zostup tou istou cestou. Večer pod stenou si konečne vydýchnem – som rád, že to máme šťastne za sebou.
Nádhernú ľadovú líniu sme nazvali Dolzag Dihedral, čo znamená v miestnom jazyku „pekelná dihedrála“. Po pár dňoch fyzického aj psychického oddychu v základnom tábore nastupujeme pod severnú stenu Shipton Spire so zámerom prvovýstupu. Tento pokus nám však nevyšiel, pretože mám silný úpal a po vylezení 300 m nie som schopný pokračovať. Musíme čo najrýchlejšie zostúpiť. Nie všetky problémy a prekážky sa skrývajú v stenách. Do Karakoramu sa natlačila veľká tlaková výš a s ňou aj pekné počasie. Po štyroch dňoch som fit a môžeme sa zamerať na náš hlavný cieľ – Uli Biaho.
Deň pred začiatkom lezenia schádzame dole pod nástup, kde sa zbalíme na štvordňový pobyt v stene bez spacích vakov. Máme len to najnevyhnutnejšie na prežitie. 21.06., o druhej ráno, začíname liezť ľadovým kuloárom. Teraz po tme, keď je všetko zamrznuté, je lezenie bezpečnejšie, pretože ak zasvieti slnko, začínajú padať lavíny, ktorým sa chceme vyhnúť.
Prvých tisíc výškových metrov do sedla sa nám podarí preliezť veľmi rýchlo. Tu si doprajeme malý oddych pred nástupom do vrcholovej steny. Dopĺňame tekutiny a niečo zjeme, pričom skúmame veľkú okrajovú trhlinu. Hľadáme miesto, kde by sa dala preliezť. Musíme traverzovať 100 m doprava, kde je trhlina najužšia a cez toto miesto preliezame do sveta, v ktorom nevieme, čo nás čaká. Lezenie je veľmi náročné hneď od začiatku. Kolmé ľady nám dávajú zabrať. Treba liezť s citom, jemne a opatrne, pretože ľad je tenký a krehký. Trochu ma znervózňuje fakt, že sme v priamej dráhe lavín, ktoré sa touto stenou rútia. Modlím sa k Bohu a prosím ho, nech žiadna veľká nespadne. Musíme byť rýchli, pretože rýchlosť znamená menšie riziko, že nás tu niečo zastihne. Ponáhľam sa, čo mi sily a pľúca vládzu.
O piatej večer máme prelezenú polovicu hornej steny. Na prečkanie noci musíme v čistom ľade kopať plošinu. Za jeden a pol hodiny sekania je miesto 0,5 m x 1 m. Na tomto kúsku horizontálnej plochy si varíme a odpočívame. Ďalší deň, o štvrtej ráno, už leziem. Chcem sa čo najrýchlejšie zohriať po ťažkom bivaku, kedy som ani nespal. Kedže sme nemali so sebou spacáky, chránilo ma len kvalitné oblečenie značky Millet. Bez neho by som ráno sotva pokračoval. Po odlezení 200 m sa nachádzame pod dlhým, kolmým ľadom. Náročné lezenie kúsok pod vrcholom. Bolesť v unavených lýtkach a chodidlách je skoro neznesiteľná, našťastie mám nohy v suchu a neomŕzajú mi vďaka výškovým lezeckým topánkam. S pribúdajúcimi hodinami sa slnko čoraz viacej opiera do gigantických ľadových prevejov, ktoré nás z hora neustále ohrozujú. Po prelezení ťažkého ľadu sme na záverečnom ľadovom poli. Posledné metre sa musíme doslova prekopať cez snehový previs na vrchol.
Sú tri hodiny popoludní, nádherný bezoblačný deň a spolu s Dodom si vychutnávam pohľad, ktorý sa nám otvára z vrcholu Uli Biaho. Máme za sebou polovicu cesty. Čaká nás dlhý a nebezpečný zostup zlanením cesty, ktorou sme vyliezli. O hodinu už začíname zostupovať z vrcholu. Bez prestávky zlaňujeme celú stenu, pričom nás pravidelne zasypávajú lavíny. Som natlačený čo najviac k stene, ale aj tak dostávam bolestivé zásahy kusmi ľadu. O polnoci dorazíme do sedla pod stenou. Tu je bezpečnejšie, dávame oddych na pitie a jedlo. Premáha ma únava, ale tu ešte nie je koniec. Čaká nás ešte tisíc výškových metrov cez ľadový kuloár. Po dvoch hodinách pokračujeme v zostupe. Pod stenu dorazíme absolútne vyčerpaní a zničení. Kameraman Paľo, celý šťastný, že nás vidí živých, podáva záchrannú ruku v podobe teplých nápojov. Vychutnávam si pocit eufórie, ktorý sa dostavil až teraz, na mieste mimo nebezpečenstva. Až teraz si môžeme povedať, že to máme za sebou.
Hainabrakk – Dolzag Dihedral 08.- 09.06.2006, 1000 m, prvovýstup Alpským štýlom .
Uli Biaho 6417m.n.m.- Drastissima 21. – 23.06.2006, 1000 + 1200m, prvovýstup Alpským štýlom.
Pri takýchto dobrodružstvách platí, že vám výstroj môže zachrániť život. Pri tejto expedícii som používal vybavenie a oblečenie renomovanej francúzskej značky Millet, topánky Kayland a multifunkčnú šatku BUFF. Výstroj a vybavenie pre outdoorové športy a dobrodružstvá najlepšie nakúpite v širokom sortimente v predajniach Trekland na Vajanského nábreží v Bratislave, v bratislavskom Auparku, či na Hlavnom námestí v Žiline, kde nájdete okrem iného aj celý sortiment outdoorových produktov slovenského producenta TREK SPORT.
Karakoram 2006
Pre st.city
Gabo Čmárik
