Dokumentárny film Bratříček Karel poľskej režisérky Krystyny Krauze vedľa životných osudov legendárneho pesničkára zaznamenáva aj dopad jeho tvorby na severných susedov v Poľsku. Snímok natočený v česko-poľskej koprodukcii približuje pre mnohých neznáme udalosti z Krylovho života. Do kín bude uvedený 17. novembra, tvorcovia rokujú aj o jeho uvedení v poľskej televízii.

Snímka začína televíznym záznamom oznámenia úmrtia Kryla 3. marca 1994 a končí zamyslením nad jeho odkazom pre dnešnú dobu. „Vzhľadom k tomu, že žijeme v dobe totálnej krízy najmä hodnôt, môže byť Karel prorokom. Najmä pre toho, kto si poriadne vypočuje jeho texty. Karol je takým lampášom, ktorá by nám mohol ukázať, kam máme smerovať na našej morálnej ceste – k pravde a láske,“ povedala Krauze.

V snímke okrem českých zástupcov (Jan Kryl, Miroslav Kovařík, Jaroslav Hutka, Vladimír Merta, Jiří Černý a ďalšie) rozprávajú o svojich stretnutiach s Krylom tiež poľská režisérka Agnieszka Hollandová alebo spevák Michał Tarkowski. Snímka obsahuje aj množstvo archívnych záberov ukazujúcich odlišnosť politického vývoja v bývalom Československu a v Poľsku. Nechýbajú zábery z koncertu vo Vroclavi, kde Kryl vystúpil v roku 1989 ešte v čase, keď mal vstup do rodnej vlasti zakázaný. Okrem pesničiek, ktoré naspieval v češtine a poľštine, diváci vo filme počujú hovoriť Kryla z doteraz nezverejnených nahrávok z Rádia Slobodná Európa a rôznych amatérskych záznamov.

kryl-2
Krauzeová zachytila aj Krylove sklamanie politickým vývojom po novembri 1989 a nesúhlas s rozdelením Československa v roku 1992.
Režisérka, ktorej životný osud je úzko spätý tvorbou aj osobnými kontakty s Karlom Krylom, je zároveň rozprávačka dokumentu. Pripomína, že Kryl naspieval mnoho svojich piesní v poľštine. V roku 2014 v Česku vyšla platňa Solidarita – záznam koncertu v Nemecku, ktorý Kryl venoval poľským exulantom, ktorí sa ocitli na Západe po vyhlásení výnimočného stavu v decembri 1981.

Krystyna Krauze

krystyna-krauzeKrystyna Krauze sa počas štúdií politológie na univerzite v Gdansku v druhej polovici 80. rokov angažovala v poľskom opozičnom hnutí. Od roku 1988 pôsobila v československo-poľskej Solidarite. Zúčastnila sa demonštrácie 17. novembra 1989 a dva dni nato bola deportovaná z vtedajšieho Československa s pečiatkou „nežiaduca osoba“. Po zmene režimu vyštudovala dramaturgiu na pražskej DAMU, scenáristku na Štátnej vysokej filmovej, televíznej a divadelnej škole v Lodži a Katedru dokumentárnej tvorby na FAMU. Do poľštiny preložila cez tri desiatky divadelných textov českých autorov.