Newyorský rodák Sylvester Stallone oslávil 75. narodeniny. V polovici 70. rokov sa zaradil medzi hollywoodske hviezdy. Predstaviteľ svalnatých hrdinov, ale aj úspešný scenárista a režisér sa do filmovej histórie zapísal najmä dvoma rolami: ako nezdolný boxer Rocky Balboa a vietnamský veterán John Rambo.
Hollywoodsky úspech Sylvestera Stalloneho odštartovalo oscarová boxerská dráma Rocky, ktorú sám napísal a zahral si v ňom hlavnú úlohu. Neskôr lákal divákov do kín ako neohrozený bývalý vojak Rambo, časom však jeho kariéra nabrala klesajúcu tendenciu. Hral v nie príliš vydarených komédiách a ani akčné filmy s ním nestáli za moc. Pred pár rokmi však herec, narodený 6. júla 1946, chytil „druhý dych“ a vrátil sa na plátna vo veľkom štýle.
Stallonemu pomohol hlavne návrat ku koreňom jeho filmového úspechu. Žiadne ďalšie experimenty s nevinným humorom alebo komiksové postavy, ale čistá akcia, v ktorej hrdinovi nepriatelia hynú po desiatkach a dobro a zlo majú jasne načrtnuté kontúry. V roku 2008 mal premiéru štvrtý diel série o Rambovi s podtitulom Do pekla a späť, najkrvavejší zo všetkých, ktorý urobil radosť hlavne fanúšikom akčného žánru. Filmoví kritici síce snímku skôr zavrhli, Stalloneho to však nezastavilo.
Najkrutejším mafiánom bola žena, podarilo sa ju spojiť s 250 vraždami, neunikli ani jej manželia!
O dva roky neskôr potom prišiel do kín film Expendables: Postradatelní, ktorý mnohí považujú za esenciu akčného žánru 80. rokov, prenesenú do nového tisícročia. Sylvester Stallone bol scenáristom aj režisérom snímky, v ktorej má partia vyslúžilých vojakov za úlohu zlikvidovať zlého diktátora. A navrch si zahral hlavného hrdinu, ktorému sekundovali Arnold Schwarzenegger, Bruce Willis, Dolph Lundgren, Mickey Rourke alebo zástupca mladšej generácie akčných hercov Jason Statham.
Film je chápaný jeho tvorcami s nutnou dávkou zveličenia, v ktorom nechýbalo rad klišé vrátane zradného agenta CIA, zarobil v kinách 200 miliónov dolárov. Vďaka tomu sa dočkal dvoch ďalších pokračovaní, natočených v rovnakom duchu, s podobným hereckým obsadením a kasovým úspechom.
Stallone si ale za prvú časť odniesol aj nomináciu na anticenu Zlatá malina, jednu z mnohých v jeho kariére. Celkom bol za rôzne najhoršie výkony roka nominovaný viac než dvadsaťkrát – a v polovici prípadov „vyhral“.
Niekoľko nominácií na Zlatú malinu si vyslúžil aj posledný zo snímok o bývalom vojakovi, Rambo: Posledná krv z roku 2019, nakoniec si ale odniesol len dve – pre najhoršie pokračovanie a cenu pre film najviac ignorujúci ľudské životy alebo verejný majetok.
O piatom Rambovi táto charakteristika absolútne sedí – Stallone v ňom svojho hrdinu vyslal zúčtovať s mexickými drogovými mafiánmi a ten pri pomste za smrť dcéry Rambovho dávneho priateľa nekoná „v rukavičkách“. Kritika síce film zotrela a ani tržby neboli ohromujúce, fanúšikovia Stalloneho a jeho hrdinov si ale prišli na svoje.
Robert Redford považuje internet za nebezpečný pre skutočné umenie
O pár rokov skôr ale Stallone dokázal, že stále vie zaujať aj náročnejšie publikum. Nechal sa totiž od dvadsaťdeväťročného nepríliš známeho režiséra Ryana Cooglera presvedčiť, aby si ešte raz zahral Rockyho, avšak bez účasti na scenári či réžii.
„Jeho spodobnenie Rockyho Balboa ako starého, unaveného muža, ktorý sa prebojoval k skutočnej múdrosti, je precítené, ale v žiadnom prípade otrepané,“ písala kritika o snímke Creed (2015). Stallonemu výkon priniesol Zlatý glóbus aj nomináciu na Oscara a dobre si viedlo aj pokračovanie z roku 2018. Americká filmová akadémia si Stalloneho v Creed všimla po dlhých 38 rokoch, predtým si vyslúžil nomináciu v roku 1978 za scenár a herecký výkon v prvom diele Rockyho (ani vtedy si však sošku neodniesol, na rozdiel od režiséra, strihača a producentov). Rocky bol pritom Stalloneho „dieťa“, prvú verziu scenára napísal v marci 1975 v priebehu pár dní a neskôr vedenie štúdia United Artists presvedčil, aby mu dalo šancu v hlavnej úlohe. Pôvodne sa totiž uvažovalo o Robertovi Redfordovi alebo Burt Reynoldsovi.
Krátko po tridsiatke tak Stallone, ktorý sa narodil ako nechcené dieťa talianskeho kaderníka Franka a mladučkej barové tanečnice Jackie, konečne uspel. Osud mu pritom moc dobré karty nerozdal, od pôrodu mal poškodený nerv v tvári a ťažkosti s rozprávaním. „Prišiel som na svet poznačený na celý život,“ spomínal „Sly“, ktorý bol v detstve slabý a neduživý a musel znášať posmešky spolužiakov. Niet divu, že bol problémovým žiakom a často striedal školy.
Keď mal pätnásť rokov, upútal ho v kine film s názvom Herkules: „Vtedy som sa rozhodol, že chcem vyzerať ako on. Začal som s tvrdým tréningom a nič už ma nikdy nezastavilo.“ V rokoch 1965 až 1967 študoval vo Švajčiarsku, kde začal boxovať, jazdiť na koni a hrať divadlo. Jeho prvé filmové pokusy po návrate do USA ale boli rozpačité. O jeho scenáre nejavili producenti záujem, herecké role sa tiež nehrnuli a tak vzal za vďaku aj rolu v soft porne Večierok u Kitty a žrebcov (1970).
Na tú by neskôr najradšej zabudol, to ale platí aj pre mnohé drahé hollywoodske filmy, v ktorých sa objavil. Okrem siedmich filmov s Rockym hral štyrikrát Ramba (prvýkrát v roku 1982), skúsil si aj ľahšie filmy – Stoj, lebo mamička vystrelí!, Tango a Cash alebo jeden z dielov detskej série Spy Kids. Väčšinou si za ne, podobne ako za komiksového Sudca Dredda, odniesol okrem slušného honoráru len kritiky. „Sly“ totiž – ako potvrdí každý jeho fanúšik – najlepšie zvláda role drsných chlapov.
