Karol Kállay : Stretnutie s Julom Satinským bola vždy radosť

1004

Ocenenie Bratislavská čučoriedka patrí už deväť rokov k Bratislavskému bálu, ktorému v sobotu večer (18.2.) patrili priestory Mestského divadla Pavla Országha Hviezdoslava.

V kategórii Osobnosť si ocenenie Bratislavská čučoriedka od zástupcov Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského prevzal fotograf Karol Kállay. Patrí mu za celoživotný prínos vo fotografickom umení a obzvlášť za reprezentáciu Bratislavy doma aj vo svete.

Karol Kállay hovorí sám o sebe, že život ho prinútil byť „allrounderom“, teda fotografovať všetko. A tak si vlastne zamiloval fotografiu v celej jej šírke. Dnes má na svojom konte viac ako štyri desiatky samostatných kníh svojich fotografií.

„Išiel som od mlada zanietene a tvrdohlavo za určitým cieľom. Keď sa mi podarilo urobiť knihu Slovenské rieky (1954). Potom som urobil knihu Italy Today (1960) pre anglického vydavateľa a tá bola veľmi oceňovaná v zahraničí, vyšla aj v Nemecku. A potom to už išlo, šiel som z jednej reportáže do druhej. To mnohokrát bol len telefonát a dva dni nato som už bol vo svete. Bolo to náročné, tak postupne vychádzali knihy New York, Moskva, Peking, Tokio, Mexico City a ďalšie, sú to mestá, kde predmestie je väčšie ako Slovensko,“ povedal majster Kállay pre TASR, k ocenenej knihe Bratislava moja dodal: „Sú tomu tri roky, keď mi manželka a synovia povedali – máš aj archív záberov Bratislavy, tak sa do toho pozri. Stalo sa, urobil som z toho knihu.“

Karol Kállay spomenul aj na stretnutia s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským. „Ich humor človeka držal pri živote. Bol som blízkym priateľom Miroslava Horníčka V Prahe, poznal som sa aj s Janom Werichom, obaja si ich vážili. Tým, že som bol skoro stále na cestách, v divadelnom prostredí sme sa stretávali menej. Ale náš vzťah bol veľmi blízky a akékoľvek stretnutie s Julom bola vždy radosť.“

Fotograf Karol Kállay (*1926, Čadca) začal s amatérskym fotografovaním po skončení gymnázia. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Univerzitu Komenského. Profesionálne pracuje od roku 1945, ako fotoreportér, módny fotograf, portrétista aj krajinár. Spolupracoval s viacerými svetovými periodikami, fotografoval módu pre parížske aj berlínske časopisy. Prvú knihu vydal v roku 1954. V roku 1992 získal cenu fotograf roka redakcie magazínu GEO. Jeho najnovšou je kniha fotografií Bratislava moja, ktorá vyšla v októbri minulého roku.