Drogové kartely sú natoľko mocné a bohaté, že pre nich nie je problém vybudovať ani ponorkovú flotilu, ktorá dopravuje drogy pod hladinou na určené miesta. A pobrežnej stráže sa len občas podarí nejakú nájsť a chytiť.
Než prišla éra ponoriek, kolumbijské kartely dávali prednosť používaniu malých rýchlych člnov. Tými vozili kontraband do Mexika, odkiaľ boli ďalej pašované do Spojených štátov. Tieto plavidlá ale bolo pomerne jednoduché odhaliť pomocou radaru. Od roku 1993 tak začali kartely používať ponorné člny, teda člny, ktoré sa boli schopné na nejakú dobu ponoriť pod hladinu. Nešlo ale v pravom slova zmysle o ponorky, pretože pod hladinou nedokázali plávať ani manévrovať.
Moderné člny sú ale v pravom slova zmysle ponorkami. A aj tvarom ich veľmi pripomínajú, hoci ide samozrejme o veľmi malé a primitívne plavidla. V roku 2006 americká pobrežná stráž zadržala prvé plavidlo tohto typu pomenované Bigfoot. Nachádzalo sa 145 kilometrov západne od Kostariky a viezlo niekoľko ton kokaínu.
Od tej doby bolo zadržaných mnoho ďalších kuriérskych narkoponorek. Len medzi rokmi 2006 a 2009 bolo hlásených pozorovaní najmenej 60 týchto plavidiel. To jednoznačne ukázalo, že kartely vymenili rýchle člny za ponorky a že ich majú celej flotily.
Stavba jednej ponorky vyjde odhadom na 2 milióny dolárov a takáto loď dokáže prevážať kokaín za 100 miliónov dolárov. Len jedna úspešná plavba tak stavbu ponorky mnohonásobne zaplatí.
