Hrozný zločin ženy, ktorú by ste rozhodne nechceli stretnúť. Katherine Knightová mala vždy problémy so svojou násilnou a agresívnou povahou. Ale keď stretla svojho priateľa Johna Prica, začalo byť naozaj zle. Prišiel zločin, aký nemal v dejinách Austrálie obdobie.
V októbri roku 2001 zasadal súd v kauze Katherine Knightová. Jej právnici verili, že porota je na ich strane a matersky vyzerajúca žena vyviazne z celej veci bez úhony. A to napriek tomu, že bola obvinená z mimoriadne závažnej vraždy, ktorá mala navyše aj kanibalistické prvky.
Knihgtová zavraždila svojho priateľa Johna Price tridsiatimi siedmimi ranami do tela. Následne jeho telo zbavila kože, mäso uvarila a podala k večeri svojim deťom. Obhajoba Knightovej stála na tom, že si celý čin vôbec nepamätá, že by nebola niečoho takého schopná. Avšak keď sa pozrieme na jej život, zistíme, že je to práve naopak.
Všetko začalo v roku 1973, keď Knightová pracovala v mäsiarstve. V tom čase stretla Davida Kelleta, alkoholika, násilníka a bitkára. Knightová sa s ním dala dokopy a ku Kelletovmu veľkému prekvapeniu, kedykoľvek sa pustil s niekým do bitky, ona sa pripojila tiež. Čoskoro zistil, že ho Knightová v podstate ovláda a je vo vzťahu silne dominantná. Dokonca ho presvedčila, aby si ju vzal. Kellet bol pritom prakticky stále opitý a zhulení, takže jeho odpovede nemali váhu.
Na mol bol tiež vo svadobný deň a v svadobnú noc. Veľmi rýchlo zaspal, čo Knightová rozhnevalo, pretože očakávala posteľové hrátky. V zúrivosti začala Kelleta škrtiť. Kellet sa našťastie včas zobudil a v následnej bitke uhájil svoj život. Cez tento pokus o vraždu ich manželstvo trvalo desať rokov a pár spolu mal dokonca dve dcéry.
Nakoniec však Kellet jedného dňa odišiel a už sa nevrátil. Knightová sa z toho zrútila a na niekoľko mesiacov skončila v psychiatrickej liečebni. Po šiestich rokoch stretla Davida Saundersa. Po veľmi krátkej známosti sa k nemu aj s dcérami nasťahovala. Saunders mal ale okrem spoločného bývania ešte svoj vlastný byt, čo Knightová nesmierne rozčuľovalo. V jej podaní rozčúlenosť vyzerala tak, že napríklad priamo pred Saundersem prerezala hrdlo jeho šteniatku, aby mu ukázala, ako veľmi je z celej veci rozrušená.
Vzťah napriek tomu pokračoval a dvojici sa narodila dcéra. Potom ale došlo k ďalšiemu útoku, kedy sa Knightová pokúsila Saundersa zabiť útokom nožnicami. Saunders okamžite Knightovú opustil.
Ďalším partnerom Knightovej bol John Chillingworth, s ktorým mala Knightová tiež jedno dieťa – syna. Vzťah bol na pomery Knightovej bez problémov, ale bolo to zrejme dané tým, že mala milenca, ktorým bol John Price.
Price bol baník, mal dve deti, ktoré mali rady aj Knightovú. Bol finančne zaistený, čo možno hralo úlohu v tom, že mu Knightová navrhla, že opustí manžela a vezme si ho. Lenže Price odmietol, a ako už vieme, to sa u Knightovej nestretávalo s pochopením. Bola z toho hádka, po ktorej ju Price vyhodil. Po pár mesiacoch vzťah zase pokračoval, ale bolo to ešte horšie.
Hádky boli časté a zo strany Knightovej násilné. Price sa jej nesmierne bál, kolegom v práci povedal, že ak by niekedy zomrel, bola by to určite práca Knightovej. A to sa aj stalo. Jedného dňa prišiel Price domov, dostal večeru, potom mala dvojica sex a Price išiel spať. Knightivá vytiahla veľký mäsiarsky nôž a zasadila mu 37 rán. Price sa prebudil, keď ho bodala. Potom ale podľahol bodným ranám a zomrel.
Knightová odtiahla jeho telo dole do obývačky, stiahla ho z kože a zavesila na mäsiarsky hák, ktorý visel v obývačke. Potom zbavila telo hlavy. Odrezala tiež trochu mäsa z tela a uvarila z neho jedlo, v ktorom okrem mäsa jej partnera bola tiež kopa rôznej zeleniny. Jedlo čiastočne zjedla, potom si ľahla vedľa visiaceho bezhlavého tela, vzala si nejaké prášky a zaspala.
Keď sa Price neobjavil druhý deň v práci, kolegovia zavolali políciu. Tá prišla do domu a našla tam spiacu Knightovú, Na stole boli dva taniere s jedlom, nachystané zrejme na druhý deň pre deti. Aj v ňom bolo mäso z tela Pricea.
Knightová dostala na súde doživotie bez možnosti predčasného prepustenia, hoci sa obhajovala, že vraždu nespáchala. Sudca všetky spisy k prípadu označil ako „nie je možné zverejniť“. Prvýkrát v histórii Austrálie bola žena odsúdená takto vysokému trestu.
