V stredoázijskéj krajine klíčia prvé protesty ľudí, na ktoré tvrdo dopadla ekonomická kríza. „Vodca krajiny“ im odkazuje, aby sa uskromnili a rozlúčili sa treba s drahým ovocím.
Minulú dekádu HDP Kazachstanu rástol približne o desať percent ročne a ešte pred dvoma rokmi rast dosahoval takmer piatich percent. Nádej na ďalší rast ale zmaril pokles cien ropy, ktorá je hlavnou vývoznou komoditou tejto stredoázijskej krajiny. Podľa odhadov by mohla ekonomika krajiny po prvýkrát od roku 1998 stagnovať, píše web The Economist.
Kazachstan dlho profitoval zo svojho prírodného bohatstva. Teraz sa ukazuje, že prehnané spoliehanie na ťažbu surovín, predovšetkým ropy a zemného plynu, činí kazašskú ekonomiku veľmi krehkou. S podobnými problémami sa stretávajú aj ďalšie štáty, ktorých ekonomika je postavená na príjmoch z čierneho zlata – napríklad Azerbajdžan a Rusko.
Práve recesia Ruska, ktoré je pre Astanu najväčším obchodným partnerom, má na kazašskú krízu nezanedbateľný podiel. Navyše druhým najvýznamnejším partnerom Kazachov je Čína, ktorá sa v posledných mesiacoch zápasí so spomalením ekonomického rastu.
Kazašská mena tenge sa oproti doláru dramaticky prepadá. Na začiatku roka 2015 sa kurz pohyboval okolo 180 tenge za dolár, teraz stojí dolár 360 tenge. Rastú ceny potravín a rade Kazachov prudko zdraželi hypotéky vedené v dolároch.
