Nie každý volajúci na 155 potrebuje záchranku, sanitky využívajú dokonca aj ako taxíky. Záchranná zdravotná služba mala minulý rok vyše 518-tisíc výjazdov. Ďalších vyše 90-tisíc volaní na tiesňovej linke riešili telefonickou konzultáciou alebo odporúčaním návštevy lekárskej pohotovosti, či všeobecného lekára, čiže takmer 15 percent volaní.
Ako upozornil hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Boris Chmel, každý šiesty volajúci na 155-ku nepotrebuje záchranku.
Až 2,5 tisíca ľudí privolalo na pomoc záchranárov, no na mieste nahlásenej udalosti sa nikto nenachádzal.
Niektorí využívajú sanitky ako taxíky, keď sa napr. potrebujú dostať do nemocnice. Zavolajú na 155-ku a vedia, čo majú do telefónu povedať a opísať, aby im operátor poslal pomoc. Mali by si však uvedomiť, že práve posádka, ktorá išla na takýto výjazd, by mohla zachrániť život človeka, ktorý je naozaj v ohrození.
Záchranná služba neslúži ako taxík
Ako zdôraznil Chmel, zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia, tam kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú zdravotnú starostlivosť, nechodia k zvýšeným teplotám, a pod., a záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice.
V prípade, že ide o dlhodobo trvajúce ochorenie, bez náhleho zhoršenia zdravotného stavu, treba sa obrátiť na praktického lekára, prípadne podľa potreba volať lekársku službu prvej pomoci.
„Je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu a preto sa obracajú na záchranárov. Často však neriešia svoje zdravotné problémy počas pracovného dňa a večer, keď sa ich zdravotný stav zhorší, vytáčajú tiesňovú linku a žiadajú si záchrannú zdravotnú službu. Mnohokrát by sa tomu dalo predísť, ak by sa starali lepšie o svoje zdravie alebo navštívili všeobecných lekárov či lekársku pohotovosť,“ uviedol Chmel.
