Stres je potreba rozdeľovať na „vnútorné“, teda spojený s psychickými trablami, a „vonkajšie“, ktorý má pôvod v životnom prostredí. „Ide hlavne o slnečné žiarenie, ale aj o splodiny z ovzdušia, ako sú ťažké kovy. Tie majú negatívny vplyv na prirodzené enzymatické pochody v bunkách, „vysvetľuje Lenka Kšandová, projektová manažérka vývoja značky Dermacol.
Keď sa naruší rovnováha
„Kvôli stresovým faktorom z vonkajšieho prostredia sa zvyšuje tvorba voľných radikálov – veľmi reaktívnych zlúčenín, ktoré majú schopnosť poškodzovať štruktúry pokožky. Tá potom stráca, pevnosť, hustotu a pružnosť; je zašednutá, podráždená a predčasne sa na nej tvoria vrásky.“ Navyše sa podľa odborníčky spomaľuje regenerácia pleti, v ktorej sa potom hromadia toxíny.
Pôsobenie voľných radikálov dokážu zbrzdiť antioxidanty čiže látky, ktoré ich neutralizujú. V ideálnom prípade je hladina voľných radikálov a antioxidantov v tele vyrovnaná; keď prvé menované preváži, nastáva stav, ktorému sa hovorí oxidačný stres. Oslabuje sa celková imunita, sme unavení, pokožka nie je dostatočne chránená a rýchlejšie starne.
Antioxidanty, medzi ktoré patria vitamíny A, C a E, koenzým Q10, karotenoidy alebo flavonoidy, prijímame bežné v potravinách – hlavne v ovocí a zelenine. Aktívne látky s obsahom účinných antioxidantov nájdeme aj v kozmetike, ktorá podľa špecialistky rozhodne nie je od veci. „Je tiež potrebné chrániť sa pred slnečným žiarením prípravky s obsahom UV filtrov,“ dodáva Kšandová.
Všetko so všetkým súvisí
So stresom, nervozitou či úzkosťou je to zložitejšie. „Môžu byť príčinou aj vážnejších ochorení kože, ako je akné, ekzémy, žihľavka, rosacea, lupienka, vitiligo či alopécia,“ vypočítava. „Odborníci pre tento fenomén začali používať označenie psychodermatologia.“
Mechanizmy, ktoré to spôsobujú, sú zatiaľ zmapované len sčasti. „Podľa dostupných informácií sa pri strese v pokožke uvoľňuje hormón kortizol, čo vedie k stratám vody. Pokožka sa stáva priepustnejšie pre látky, ktoré ju dráždi, dochádza k rozkladu kolagénu, a preto sa predčasne tvoria vrásky, „opisuje odborníčka.
Navyše pleť vyzerá unavenejší, môže šupinatieť alebo sa naopak môže zvýšiť tvorba kožného mazu a tvoriť sa akné. K tomu si pripočítajte ešte správanie ľudí, ktorí sú dlhodobo v strese. „Často zle spia alebo trpia nedostatkom spánku, zle jedia, chýba im dôležita živiny, fajčia, málo pijú vodu alebo pijú viac alkoholu. To všetko sa odráža na pokožke.“
Keď máte „nervy v kýbli“
Pleti – rovnako ako celému telo – potom chýbajú kľúčové vitamíny a minerály, je dehydratovaná a v prípade nedostatočného spánku nemá šancu sa cez noc regenerovať. Počas spánku sa totiž pre zmenu uvoľňuje hormón melatonín, ktorý dokáže regeneračné procesy povzbudiť. Keď je spánok prerušovaný, moc krátky alebo málo hlboký, melatonínu sa tvorí menej a pokožka trpí.
Nepomáhajú ani záchvaty paniky či úzkosti. Zvlášť v spojitosti s dlhodobejším stresom môžu mať škodlivý efekt na DNA v bunkách vrátane tých kožných, povedala magazínu Allure dermatologička Kavita Mariwalla. „Teloméry, čo sú koncové časti chromozómov, majú za úlohu ich chrániť a spomaľovať starnutie buniek. Pri strese sa skracujú a bunky odumierajú alebo sú poškodené.“
A to ešte nie je všetko: nervozita býva často spojená s tikamy, a tým aj s kožnými problémami. Vrátane tých permanentných. „Ľudia, ktorí trpia poruchou zvanou trichotilomania, napríklad plešatia kvôli tomu, že si obsedantno vytrhávajú vlasy,“ opisuje bostonská dermatologička Abigail Waldmanová. Časté je podľa nej aj neurotické škrabanie alebo „oberanie“ kože, ktoré môže viesť k trvalému zjazveniu.
Ako si môžeme pomôcť
V prípade, že už máme z vyššie uvedených dôvodov pleť oslabenú, unavenú alebo dokonca poškodenú, je potrebné začať čo najrýchlejšie konať. V každom prípade je vhodné navštíviť dermatológa; ak máme podozrenie na súvislosť so stresom alebo úzkosťou, potom aj psychiatra. S ich podporou potom môžeme vylepšiť životosprávou, ktorá zase môže pomôcť zlepšeniu stavu pleti.
