Či sa nakoniec rozídu, alebo zostanú spolu žiť a naučia sa milovať jeden druhého, áno, doslova naučia, je otázne.
Ja sa však budem venovať inej modelovej situácii, ktorá tiež vystihuje názov tohto článku, ale trochu z iného uhla pohľadu. Máme dvoch ľudí, od prírody veľmi nesmelých, ktorí po sebe poškuľujú už dlhšiu dobu. Ktorý z nich spraví prvý krok? Odpoveď by mohla znieť, ten, ktorého si vyvolí životná situácia, aby konal. To značí rôzne udalosti, ktoré sa môžu prihodiť a jeden z nich bude nútení prísť do užšieho kontaktu s tým druhým. Takéto veci sa zvyknú stávať celkom prirodzene, spontánne alebo vôbec. Veľkým sklamaním ale je, keď naskytnutá príležitosť nie je do úplnej miery využitá tak, ako by si ju po odstupe času dotyčný/á predstavoval, že by mohla byť. Príde aj druhá šanca? hm.. kto vie.
Keď ste svedkom takejto platonickej lásky, či ste takmer zainteresovanou osobou – najlepšou priateľkou/priateľom niektorej z dvoch osôb poškuľujúcich po sebe, konajte. Staňte sa treťou osobou vo vzťahu! Teda ešte v neexistujúcom vzťahu. Čo nám bráni, aby sme s malou dávkou prefíkanosti a organizačných schopností nezinscenovali ďalšiu životnú šancu na ich zblíženie, alebo ich jedinú? Zrejme to bude svedomie, strach zo straty kamarátky/kamaráta, ktorý by nám naše vpletenie sa do ich súkromia nemusela akceptovať a skončilo by to i stratou kamarátstva. Keby však daná malá nevinnosť vyšla, nakoniec by nám boli obaja vďační. Preto je to risk. Musíme poznať našu blízku osobu dostatočne dobre, aby sme si mohli niečo také, buď dovoliť, alebo radšej práve nechať tak.
Berme to však i tak, že ste ich šancou. Takže zinscenovanie nejakej „náhodilej“ situácie je priam vaše predurčenie. Určite poznáte miesta, kam rada chodí vaša kamarátka/kamarát, preto by ste mohli zvoliť najlepšiu a najmenej bolestivú alternatívu ich zoznámenia sa – na spoločnej akcii vo verejnom prostredí, poprípade v nejakom záujmovom krúžku, ktorý jeden z členov „zoznamovacej jednotky“ navštevuje. Keď sami nie su natoľko odhodlaní vyhľadať prostredie jeden druhého, tak im k tomu dopomôžeme. Nebudeme ich do toho tlačiť, len si jednoducho zistíme kedy, kto, kde z nich bude a udržíme to v tajnosti a napokon vyrazíme do útoku nejakou malou lsťou, že potrebujeme pomoc danej osoby, práve tam na tom mieste a v tom čase. A sú už spolu na jednom mieste!
Krok druhý, ak by sme to mali očíslovať, je ich vzájomný kontakt, najlepšie verbálny. Docielime ho jedine tým, že si zahráme hereckú rolu. Musíme byť v úlohe toho, kto bude viesť prvé slovo alebo akciu, ktorou dôjde k prvému bližšiemu kontaktu. Či už zvolíme otrepané zoznamovacie frázy, otázky a necháme sa strápniť na najväčšiu možnú mieru, len aby tí dvaja mohli k sebe prehovoriť, je už na každom z nás. Kto má väčšiu fantáziu vynájde sa aj inak. Takže sme vo fáze tri. Slová boli prehodené tak načrtnime tému, poprípade prejdime ku kroku štyri a ponúknime tím dvom spoločnú aktivitu, aby mohli spolu stráviť určitý čas a zistiť čo to viac o sebe. Možno budeme musieť naplniť i bod piaty, ak nebudú odhodlaní ísť na dohodnuté stretnutie, tak musíme s dávkou dôvtipu svoju „zoznamovaciu polovičku“ presvedčiť, aby na to stretnutie, aktivitu išla. Tu by sme mali danú osobu fakt podporiť, povedať jej, že vyzerá dobre, že je v najlepšej forme na spoznanie sa a podobne. Kľudne i tú osobu odprevadiť k miestu činu. A po šieste, to je už to najľahšie, vypočuť si ako dopadlo „rande“ a byť aj naďalej dobrou priateľkou/priateľom, motivovať a v prípade, že to nevyjde byť i oporou.
Na svete existujú však i takí profesionálny „zoznamovači“, ktorí by mali za to získať medailu. Používajú drastickejší spôsob zoznamovania ako nalákanie a zamykanie dvoch ašpirantov do jednej miestnosti, zasekávania vo výťahu, zavádzanie jedného o tom druhom ale len nevinnými klamstvami o tom ako veľmi sa majú radi, aj keď ich sympatie nemusia byť až v takom štádiu, poprípade klamstvami, že rovnaké záľuby má aj druhá osoba. Avšak tu vždy vyjde pravda na slnko sveta. V najlepšom prípade to môže vyjsť a daná osoba zistí, že nevinné klamstvo fakt v sebe má. Takže trochu ako z románov, komédií či telenoviel, avšak priamo v realite, ktorej tvorcovia sme my.
Ale koniec koncov môžeme byť absolútne čestný a len vytúženú osobu požiadať o pomoc pre túžiaceho a ruka je v rukáve. Prvý signál, oslovenie môže vzísť z našej pôdy a nie z pôdy osôb ašpirujúcich na vzťah.
Tou treťou osobou sa stávame nie vždy takto uvedomele, väčšinou to býva úplne náhodne, aj keď čo už môžeme označiť za náhodu. Väčšinou sme tým, kto zoznámi dve osoby opačného pohlavia, poprípade rovnakého, bez akéhokoľvek zradného úmyslu a oni si jednoducho padnú do oka a už vedia ako na to ďalej. Náš titul tretej osoby sme však získali. Niekedy treba na zoznámenie i štyri či päť osôb – ja poznám toho, čo pozná tamtoho… a podobne. Život je spleť zaujímavých chodníčkov, tak ráčme na ne vykročiť. Nakoľko je priame zasahovanie do zoznámenia pre vás priateľná voľba pre „dvoch ľudí“, alebo je to niečo, čo by ste vy nedokázali urobiť, či z opačnej strany nevedeli akceptovať, nám môžete napísať…
A vlastne prečo sa báť zoznamovania, keď v skutočnosti máme chuť na zoznámenie? O tom nabudúce.
Martina Černáková
