Celia sa nikdy nedokázala krotiť v jedle a moc sa nehýbala. Už v jedenástich rokoch nosila oblečenie pre dospelé ženy. Keď vyrástla, snažila sa občas držať diéty, ale docielila iba jojo efektu.
Cvičenie ju nebavilo a navyše ju veľmi unavovala práca o štyri neposedné deti. Keď sa ručička na váhe prehupla cez 170 kilogramov, vedela, že už ide do tuhého.
Navštívila teda lekára, aby jej poradil, ako najlepšie postupovať, aby jej telo nedostalo z drastickéj diéty šok a ešte viac si neuškodila. Bohužiaľ jej ale bolo oznámené, že v jej prípade bude musieť podstúpiť zmenšenie žalúdka.
„Všetko prebehlo v poriadku. Bolo to bez problémov, zvládla som to. Potom som začala ubúdať na váhe, pretože som menej jedla a snažila som sa aj hýbať. Ale následkom chudnutia mi na tele zostala ovisnutá koža. Nemohla som sa skoro hýbať, dosť mi to bránilo v normálnom pohybe,“ oznámila Celia.
Síce sa teda po psychickej stránke začala cítiť na jednu stranu lepšie, pretože schudla, na druhú stranu sa ale hanbila za vyťahanú kožu. „Vyzeralo to, ako keď tečie vosk po sviečke. Mala som na sebe vrstvy kože ako vrstvy vosku. Začala som svoje telo nenávidieť snáď ešte viac než predtým. Bola som ako roztiekla sviečka. Navyše sa mi v záhyboch neustále tvorili vyrážky a mala som zapareniny,“ pokračovala žena v rozhovore pre Daily Mail.
Nasledovalo teda naplánovanie ďalšej operácie, počas ktorej jej mala byť odstránená prebytočná koža. „Operácia pre mňa bola jediným riešením. Nemala som z nej strach. Tešila som sa len na to, až sa budem konečne cítiť dobre a nebudem sa hanbiť. Teraz už mám dávno po operácii a cítim sa ako znovuzrodená. Mám jazvy, ale na tie som pyšná. Ľudia na ulici ma nespoznávajú. Konečne som naozaj šťastná. Na začiatku mojej cesty mi vôbec nedošlo, že keď schudnem, budem musieť riešiť ešte vyťahanú kožu,“ doplnila.
