Proti morálnosti a legalizácii eutanázie bolo už aj na Slovensku vznesených mnoho námietok. Eutanázia je búrlivá téma, ktorá zasahuje spoločnosť v plnom rozsahu. Povedať, že vytvára tábory priaznivcov a odporcov, je celkom výstižné.
Veľmi vyhranené názory a predsudky znemožňujú konštruktívny dialóg a vzájomné pochopenie, čo robí z eutanázie čierno-bielu tému. Navyše, pri argumentovaní sa vyťahujú jednoznačne extrémne protipóly a spor sa tým prehlbuje.
Prvé kroky k eutanázii
Eutanázia nie je témou len posledných rokov, ale sprevádza ľudstvo už pomerne dlho. Niektorí autori dokonca uvádzajú, že história eutanázie siaha do najstarších ľudských spoločenstiev. Čo však vieme s určitosťou povedať, medicína nám v 19. storočí priniesla anestéziu.
V roku 1870 istý Samuel Williams navrhol použiť chloroform a ďalšie silné lieky nielen na zmierňovanie bolestí v smrteľnom štádiu choroby, ale aj na úmyselné ukončenie pacientovho života. Tento nový pohľad vyvolal búrlivé a rozsiahle diskusie.
V roku 1870 istý Samuel Williams navrhol použiť chloroform a ďalšie silné lieky nielen na zmierňovanie bolestí v smrteľnom štádiu choroby, ale aj na úmyselné ukončenie pacientovho života. Tento nový pohľad vyvolal búrlivé a rozsiahle diskusie.
Eutanázia funguje aktuálne v šiestich štátoch.
Česku je najbližší Švajčiarsko. Do Poslaneckej snemovne teraz mieri návrh, ktorý by u nás mohol legalizovať eutanáziu. Autori tým chcú pomôcť nevyliečiteľne chorým, ktorí trpia veľkými bolesťami. Podobný prípad zažila aj Drahoslava Ž. so svojim mužom, ktorý sa pre eutanáziu rozhodol vo Švajčiarsku.
Srdcervúci príbeh odvysielala TV Nova.
Celý príbeh začína, keď lekári Štefanovi Ž. zistili rakovinu. Problémy začali, keď bol s manželkou vo Vietname, vo švajčiarskom Zürichu sa potom choroba potvrdila počas niekoľkých vyšetrení. Pomocou CT sa zistilo, že má na hrubom čreve nádor. Ďalším vyšetrením vyšlo najavo, že má metastázy na pečeni. Muž nepil alkohol, nefajčil a športoval, uviedla Drahoslava v relácii TV Nova Črepiny.
Nádor Štefanovi rástol minimálne desať rokov! „Keď mu povedali, že už je to len na paliatívnu liečbu, tak povedal, že v žiadnom prípade. Že chce eutanáziu,“ rozprávala Drahoslava. „Keď si človek vezme, že uspí psov, ktorí trpia, a že tu človek trpí, a nikto mu nepomôže, len lieky, lieky, lieky … Tak myslím, že tá eutanázie je vyslobodenie,“ hovorí ďalej.
Podľa Drahoslava bol Štefan so svojím osudom zmierený. Za eutanáziu zaplatili vo Švajčiarsku sedem tisíc frankov, to je 6,5 tisíc eur. Tri tisícky frankov za pohreb im ale vrátili späť, Štefan nechcel byť pochovaný. „Ja som si ho vzala a mám ho tu,“ opisuje žena.
Anestéziológ v súdny deň páre vysvetľoval, ako bude celý proces prebiehať. „Potom mu dal tú infúziu so stojanom,“ hovorí Drahoslava. „Môžeme, chcete zomrieť?“ pýtal sa doktor Štefana. „Chcem. Môžeme,“ povedal Štefan.
„Ja som si sadla vedľa neho. On potom na neho ten pán anestéziológ kývol, že si to už môže pustiť. Posledné, čo mi povedal je, že ma hrozne miluje. Nech odídem do Ázie a že tam na mňa bude čakať. Tak som tam letela,“ opisuje ďalej emotívny príbeh Drahoslava. „On naozaj nádherne zaspal. Ja ho vidím tak, že spí. Takže ja som pre eutanáziu. A bolo by dobré, keby sa to tu uzákonilo,“ dodáva.
„Nevedela som si to predstaviť, že ho budem držať za ruky. Ale bola som za to rada. Vôbec ani nevzdychol, nič. Umrel fakt pokojne, úplne nádherne pokojne. Takúto smrť by si mal želať každý,“ zakončuje.
