mnoho jeho spoluobčanov ale také šťastie nemalo. V Barme žije 150 druhov hadov, z ktorých 40 druhov je jedovatých a ich uštipnutie môže viesť k amputácii zasiahnutého miesta, k slepote či dokonca smrti.
Podľa barmského ministerstva zdravotníctva bolo v roku 2011 s uštipnutím jedovatým hadom ošetrené 7818 ľudí. A viac ako osem percent na následky uštipnutia zomrelo. To je dvakrát viac než činí svetový priemer, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú to štyri percentá.
Sein Tin si nepamätá, koľkokrát bol presne uštipnutý, asi dvadsaťkrát, z toho štyrikrát kobrou kráľovskou, jedným z najnebezpečnejších ázijských hadov. Jeho tetovanie, pri ktorom bola použitá zmes atramentu, jedu a liečivých bylín, ho ochránilo, uisťuje a vtlačí bozk na hlavu kobry kráľovskej, ktorá pred ním tancuje.“Tetovanie, ktoré mám na sebe, vychádza z barmskej tradičnej medicíny. Tá zahŕňa jed všetkých druhov hadov a tiež bylinky používané v tradičnom liečiteľstve. To všetko sa dostalo do môjho tela,“ hovorí muž, ktorý má za sebou 30 rokov skúseností.
Sein Tin sa staral o hadov v rangúnskej zoologickej záhrade, ale predtým lovil desiatky rokov nebezpečné hady v celej krajine. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí nepochybne na vidieku, kde sa Nespočetní hady skrývajú v teplom piesku najsuchších regiónov a v poľnohospodárskych krajoch prebývajú nepostrehnuteľné vo vysokej vegetácii.
„Práve som zožal, keď ma had uštipol,“ hovorí tridsaťosemročný pestovateľ ryže Pán Nge, na ktorého had zaútočil pred dvoma rokmi v obci pri Rangúne. „Necítil som hneď bolesť, myslel som si, že ma niečo uštipol. Keď som sa však rozhliadol, zbadal som zmiju,“ dodáva. Než sa vybral do najbližšej nemocnice, podviazal si poranenie kusom látky. A vďaka tomu, že dokázal identifikovať útočníka, zmiju retiazkovú, mohol dostať príslušný protijed.
Nie všetci ale majú podľa agentúry AFP možnosť včas vyhľadať lekársku pomoc. V Barme žije väčšina obyvateľov na vidieku a nemá rýchly prístup k zdravotníckemu systému, ktorý je navyše v poľutovaniahodnom stave v dôsledku desaťročí vlády vojenskej junty.
Sérum proti uštipnutie
Mnohí tiež nevedia, ako majú reagovať. „Nesmie sa behať ani prepadať panike, pretože to vedie k rýchlejšej cirkuláciu krvi a jed sa rýchlo šíri k srdcu,“ uvádza lekárka Chantal Bonfilsová z kliniky SOS International v Rangúne. „Rana sa nesmie vypaľovať ani sa na ňu nesmie prikladať ľad, treba ju len obviazať, tak, aby obväz ľahko sťahoval,“ hovorí. Potom je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc a hada identifikovať. „Najlepším a vlastne jediným liekom je protijed,“ dodáva.
Sérum sa pripravuje tak, že sa jed v malom množstve zavedie injekciou do tela nejakého zvieraťa, najčastejšie kone, a potom sa získava týmto telom vyprodukovaná protilátka. Kone sú však drahé, a preto sa v Barme používajú ovce.
Aby sa znížila úmrtnosť, vznikne v Barme nový inštitút, ktorý bude vyrábať dvojnásobok protijedu, viac ako 100.000 dávok ročne, oproti terajším 53.000. Úrady zatiaľ kladú dôraz na prevenciu, ako je nosenie topánok kryjúcich členky. Na také varovanie však Sein Tin nedbá. „Normálny človek môže po uštipnutí hadom vydržať len hodinu. Ale ja sa svojím tetovaním mám oveľa viac času, aby som sa nechal ošetriť,“ zdôrazňuje.
