„Hovorí ticho. Na chvíľu sa dojatím odmlčí. Typické pre držiteľku najstaršieho atletického maxima. Celý život ju sprevádza skromnosť. Za svetový rekord dostala 3 000 korún. Pred rokmi si zaplatila zájazd na majstrovstvách Európy v Barcelone. V čáslavskom oddiele pôsobí čoby trénerka zdarma. Vždy bola zvyknutá drieť. Dievča z hospodárstva, ktorá doma skladala metráky zemiakov alebo kosila lúku, odolávala bolesti. Mimoriadne silové dispozície dotiahla do maxima. Pred olympiádou v Moskve 1980 navzpierala za rok 750 ton. Behala v bazéne, s plynovou maskou na tvári, v deväť kilovej veste. V júli 1983 zabehla v Prahe znenazdajky druhý najlepší čas histórie na 400 metrov. Potom dostala pozvánku na míting do Mníchova … Pôvodne mala bežať dvojstovku, deň predtým však pri riadení auta dostala kŕč do nohy, tak s trénerom Miroslavom Kváča zvolili „náplasť“ – 800 metrov. Trať na dva ovály si chcela užiť. Keď ale na rovinke zabrúsila pohľadom k časomiere, neverila. „Dvadsať metrov pred cieľom som videla čísla 1:49. Hovorila som si: To nie je možné, tie hodiny nejdú.“Konečný údaj v prvom momente nezachytila, ani diváci nejasali nadšením. Len Kváča v eufórii kričal: „Ježišu! Čo som to nameral?“Stopky sa zastavili na hodnote 1:53,28 minúty. Tri roky staré maximum Rusky Olizarenkové vylepšila Jarmila Kratochvílová o 15 stotín. O niekoľko týždňov neskôr pridala dva tituly majsterky sveta v Helsinkách. A stále denne vyráža z Golčova Jeníkova do Čáslavi. Trénuje mládež. „Spočítať najazdené kilometre, bolo by to desivé číslo.“ Zakaždým sa smútkom od svojich zverencov prijíma vety typu: Končím. V posledných mesiacoch je počula trikrát. „Pritom to bola celkom šikovná dievčatá.“Po tých šikovných vo svetovej elite kuká tiež pozorne. „Každý rok si na konci sezóny hovorím: Je to dobré, ešte to rekord prežil. Ale verím, že niekde vo svete už trénuje pretekárka, ktorá ho prekoná. Otázkou je kedy.“
