Pekné blondínky obyčajne priťahujú záujem verejnosti i tlače. Ak sa z nich navyše vykľujú nenásytné, chladnokrvné vrahyne, je to pre bulvárnu tlač vítané sústo.
Jeden z prvých podobných prípadov v amerických dejinách je spojený s menom Anny-Marie Hahnovej, rodenej Nemky, ktorá sa so svojím mužom Phillipom a synom Oscarom prisťahovala do Spojených štátov v roku 1929. Ako to býva u väčšiny prisťahovalcov, najskôr hľadali pomoc u krajanov, ktorí už v Amerike žili dlhší čas. Anna-Marie sa čoskoro stala obľúbenou postavou v početnej nemeckej komunite, žijúcej v priemyselnom štáte Ohio. Hlbokým, sýtym hlasom, príťažlivou tvárou a prirodzene plavými vlasmi okamžite zapôsobila najmä na starších pánov a čoskoro túto výhodu využila na založenie existencie. Stala sa z nej vyhľadávaná opatrovateľka starších ľudí, najmä Nemcov, ktorí ju familiárne začali nazývať
„anjelom milosrdenstva.“
Mnohí z nich umierali, ale pozostalí z vďačnosti štedro odmenili osobu, ktorá sa starala o ich starých, a často nevládnych príbuzných v posledných mesiacoch ich života. Nikoho ani vo sne nenapadlo, že by títo ľudia zomreli neprirodzenou smrťou a už vôbec nepodozrievali obetavú opatrovateľku z niečoho nekalého. Ernest Kohler, ktorý jej zomrel v náručí roku 1933, jej odkázal dokonca veľký rodinný dom. Lekár dr.Arthur Vos, ktorý v tomto dome tiež býval, si však zakrátko po nasťahovaní Hahnovej všimol, že mu zo stola začali miznúť čisté recepty. Keď o tom s novou majiteľkou domu hovoril, povedala mu, že
„to určite tí nevďační pacienti.“
V skutočnosti recepty brala Hahnová, ktorá si na ne v lekárňach rôzne druhy jedov. Používala ich na postupné, pomalé usmrcovanie nič netušiacich obetí. S jedlom však rástla chuť, a to sa Anne-Marii stalo osudné. Nemala už totiž trpezlivosť na pomalé, nenápadné priotravovanie obetí, ale zaútočila s plnou silou.
Zomierali v bolestivých kŕčoch
1.júna 1937 začala Hahnová opatrovať istého Jacoba Wagnera, ktorý zomrel už na druhý deň. Takisto rýchla smrť si prišla po 70-ročného Georga Opendorfera a roztočil sa kolotoč podozrení. Obaja totiž zomierali podobným spôsobom – v bolestivých kŕčoch so zvracaním. Policajný šéf mesta Cincinnati Patrick Hayes nariadil vykonať autopsiu oboch posledných obetí a hrozná predtucha sa potvrdila – v ich telách sa našli stopy až štyroch smrteľne jedovatých látok. Nasledovala exhumácia tiel ďalších dvoch starých mužov, ktorí zomreli v Hahnovej opatrovníctve – Hansa Palmera a Georga Gsellmana. Výsledok bol rovnaký – znovu sa v ich telách našli stopy arzénu a krotónového oleja.
Sympatickú Christine znásilnili a zavraždili! Páchatelia po čine „vyvádzali“ na Miami Beach
Mala veľkú zásobu jedov
Keď Hahnovú zatkli, našli v jej byte také množstvo jedovatých látok, ktoré by stačili na otrávenie všetkých obyvateľov mesta Cincinnati…
Obhajcovia na súdnom prelíčení, ktoré prebiehalo za obrovského záujmu médií, vykresľovali Hahnovej neradostné detstvo – krádeže, sexuálne zneužívanie a podvody – ako dôvod jej konania. Snažili sa jej činy klasifikovať ako krádeže, nie ako vraždy. Ani to však nedokázalo obmäkčiť porotu, ktorá
„krásnu blond vrahyňu“
nakoniec odsúdila za deväť dokázaných vrážd na trest smrti na elektrickom kresle. Deň pred popravou, 7. decembra 1938, Hahnová odmietla poslednú návštevu manžela so synom a namiesto toho usporiadala vo svojej cele party pre novinárov, ktorí sledovali jej prípad a hostila ich punčom a koláčmi. Na jej popravu neprišiel ani jeden z nich. Bola to prvá žena, popravená na elektrickom kresle v štáte Ohio. Mala iba 32 rokov.
Anna Marie Hahnová, 1906-1938
(lm)
