Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že v súdnej sieni v anglickom Maidstone sa odohráva výnimočný proces. Na mieste lavice obžalovaných stála totiž klietka z nerozbitného skla, v ktorej sa určite nachádzal nebezpečný zločinec. Málokto však v sieni vedel, o koho ide, lebo klietku zakrýval záves.
A tí, čo to vedeli, nemali chuť toho človeka vidieť. Celkom im stačilo, keď ho počuli výrazným severoanglickým prízvukom odpovedať, že sa necíti vinný. Niekoľko žien, ktoré sedeli v sieni, sa roztriaslo, keď si vybavili chvíle, kedy sa s týmto človekom stretli po prvý raz. Bolo to vtedy, keď ich znásilnil. V klietke sedel Antoni Imiela, jeden z najcynickejších zločincov v Anglicku.
Priložil jej nôž
Imiela bol ženatý a pracoval pre železničnú spoločnosť, takže mal často možnosť cestovať, najmä na juh Anglicka, do okolia Ashfordu. Prokurátor Mark Dennis obžaloval Imielu z najmenej deviatich znásilnení, ktorým padlo za obeť osem žien vo veku od 10 do 52 rokov. Tento prípad bol zaujímavý aj preto, lebo Imiela sa neuspokojil len s ukojením svojich sexuálnych pudov, ale s veľkou obľubou vyvíjal na svoje obete psychický nátlak, ktorý mu dodával pocit všemocnosti.
Keď Imielu prepadol sexuálny pud, vydal sa ako šelma na lov. Dlhé hodiny striehol na svoju obeť a len čo sa mu naskytla vhodná príležitosť, vrhol sa na ňu zozadu, priložil jej nôž na krk a vtiahol do najbližších kríkov. Stalo sa tak aj 11. júla 2002, keď Imiela znásilnil dve ženy.
Pedofil držal v kobke sedemročného chlapca ako sexuálneho otroka!
Prvá mu padla za obeť mladá žena,
ktorá si išla zabehať do lesíka neďaleko svojho bydliska. Keď utekala okolo vysokého stromu, zrazu pocítila, ako ju niekto schmatol za ruku, udrel ju do tváre a odvliekol medzi stromy. Potom z nej strhol oblečenie, zvalil ju na zem, spútal jej za chrbtom ruky a znásilnil ju.
Druhá žena, ktorú Imiela v ten deň znásilnil,
bola 27-ročná sestrička. Stalo sa tak v parku na juhu Londýna, kde trénovala na cezpoľný beh. Aj na ňu sa niekto vrhol zozadu a stisol jej krk tak silno, že sotva mohla dýchať. Muž ju odvliekol do kríkov, zhodil na zem, strhol z nej tričko a podprsenkou jej spútal ruky.
Ďalšie svedectvá však upozornili na významnú črtu osobnosti obvineného: chladnokrvnosť a pokojný sadizmus, s akými znásilňoval svoje obete. Od jedného dievčaťa, ktoré ohrozoval nožom, žiadal, aby mu hovorilo, že ho ľúbi. Druhej žene kruto povedal, že znásilnenie ju naveky psychicky poznamená a povedal jej, že aspoň nepáchne ako tá predchádzajúca.
Imiela sa často vypytoval žien na ich sexuálny život, vyjadroval sa posmešne o ich telách a nakoniec ich starostlivo prehliadol, či po sebe nezanechal stopy, ktoré by ho po rozbore DNA mohli usvedčiť.
Pracovníka nemocnice obvinili z 84 sexuálnych útokov! Väčšina obetí boli deti
Bral si vždy niečo na pamiatku
V mnohých prípadoch si zobral od svojej obete niečo na „pamiatku“. Raz vzal istej mladej žene mobil a zatelefonoval jej matke, aby jej oznámil, že práve znásilnil jej dcéru a bolo to veľmi príjemné. Šokovaná žena išla za druhou dcérou, ktorá okamžite zavolala sestre na mobil. Ohlásil sa jej Imiela a povedal jej, že sa so sestrou nemôže rozprávať, lebo nie je voľná.
Podobné svedectvá vytvorili v súdnej sieni ťažko znesiteľnú atmosféru, ale to ešte nebolo všetko.
Na obrazovku sa z videokazety premietla tvár desaťročného dievčatka, poslednej a najmladšej Imielovej obete. Jedného dňa kráčalo v daždi po ulici v rodnom Birminghame, keď k nej podišlo auto a vodič sa jej ponúkol, že ju odvezie. Cestou ju však začal obťažovať a vyhrážal sa jej, že keď mu nepovie, že sa jej to páči, zabije ju. Potom odviezol dievčatko von z mesta, celých päť hodín ju hladkal po celom tele a napokon ju znásilnil. Potom privolal taxík a dal dievčatku desať libier, aby ho mohla zaplatiť.
Vražda slepého päťročného chlapca! Ubil ho priateľ matky na smrť!
K tomuto poslednému znásilneniu
došlo 21. novembra 2002, hoci dva dni predtým boli u Imielu policajti, lebo sa zaujímali o niektoré okolnosti o znásilnení iného desaťročného dievčatka, ku ktorému došlo rok predtým, v októbri 2001, a okrem toho chceli Imielu požiadať, aby sa podrobil testom na DNA, ktoré chceli porovnať s genetickými stopami hľadaného násilníka. Imiela sa podrobil testom a bolo mu jasné, že dokázať mu vinu je len otázkou času. Preto sa spýtal, ako dlho potrvá vyhodnotenie testov a dozvedel sa, že asi dva týždne. Takto mal Imiela ešte dosť času na svoje posledné znásilnenie.
Imielov prípad je už takmer uzatvorený a je viac-menej isté, že nabudúce nebude jeho tvár zakrývať záves, ale kapucňa, ktorú mu pred popravou nasadí kat.
Pch
