Keď si na smrť odsúdená Barbara Grahamová sadala na elektrické kreslo v San Quentine, vedúci popravčej skupiny Joe Ferretti jej povedal: „Zhlboka sa nadýchnite, potom to pôjde ľahšie…“
Barbara mu ľadovým hlasom odpovedala: „Ako to dočerta môžete vedieť?“ Boli to jej posledné slová.
Na obr.Susan Haywardová ktorá získala za rolu na smrť odsúdenej Barbary Grahamovej vo filme „Chcem žiť“ v roku 1958 Oscara.
To je iba jedna z mnohých historiek, ktoré pozbieral spisovateľ a novinár Ivan Solotaroff do knihy Posledná tvár, ktorú uvidíte – zo súkromia odsúdencov na smrť. Tu je niekoľko zaujímavých skutočností o tom, ako v USA prebiehajú popravy:
Na Floride má ako v jednom z posledných štátov v USA kat na hlave kapucňu. Väznice si týchto ľudí najímajú prostredníctvom inzerátov.
Glover Cleveland, prezident USA v rokoch 1885-1889 a 1893-1897, vlastnoručne obesil dvoch mužov v čase, keď v roku 1870 bol šerifom v okrese Erie, štát New York.
Viac ako polovica všetkých popráv sa od obnovenia trestu smrti v roku 1976 uskutočnila v piatich štátoch – Floride, Alabame, Mississippi, Louisiane a Texase. Tieto štáty tvoria akýsi koridor okolo diaľnice číslo 10, nazývaný tiež „opaskom smrti“.
Až do konca 19.storočia sa mohli odsúdení na smrť pred popravou spiť do nemoty.
Napriek zaužívanej povere žiadna slučka na popravisku nemala 13 uzlov a na žiadne popravisko neviedlo 13 schodov.
Sedemnásťročný Willie Francis z Louisiany prežil v roku 1946 popravu na prenosnom elektrickom kresle. Nezabilo ho ani dvetisíc voltov. Pred očami sa mu mihali zelené, ružové a žlté blesky a v ústach cítil chuť arašidového masla. Úspešne ho popravili o rok neskôr.
Smrtiaca injekcia nemusí vždy znamenať bezbolestnú smrť. Vrah Stephen McCoy na ňu v roku 1989 reagoval tak prudko, že jeden zo svedkov popravy pritom omdlel a zhodil na zem dvoch ďalších.
John Blackburn, bývalý riaditeľ väznice v Louisiane, mal na stole vo svojej kancelárii malú repliku elektrického kresla a výborne sa bavil na tom, keď ľudia po dotyku dostali malý elektrický šok.
Keď Jesse Bishop vstupoval v roku 1979 do plynovej komory v Nevade, dal si do vrecka 35 centov a kata požiadal, aby povedal jeho rodine, že im zatelefonuje odtiaľ, kam práve odchádza, nech už to bude kdekoľvek.
Dvojica únoscov Carl Austin Hall a Bonnie Headyová sa v roku 1953 dostala do plynovej komory v Missouri spoločne. Bonnie neustále vykrikovala na dozorcov oplzlosti a keď sa Carl začal dusiť, okríkla ho: „Buď ticho a znášaj to ako chlap!“
Keď sa Luis Jose Monge pred svojou popravou v roku 1967 v Nevade pýtal súdneho lekára, či smrtiaci plyn ovplyvní jeho astmu, dostalo sa mu odpovede: „Nie nadlho.“
(yi)
