Jej príbeh by sa dal nazvať aj poslednou veľkou tragédiou vášnivej lásky. Ruth Neilsonová nemala šťastie na mužov.
Ako sedemnásťročná sa vydala za amerického letca, s ktorým čakala dieťa a ktorý zahynul vo vojne. V roku 1950 sa vydala po druhýkrát, za zubára Georgea Ellisa, ale tento vzťah sa po roku rozpadol a manželia sa rozviedli. S malým synom sa Ruth Ellisová pretĺkala životom ako vedela, až si v roku 1954 našla prácu v londýnskom klube Carrolls. Tu stretla svoju životnú, osudovú lásku, automobilového pretekára Davida Blakelyho. Bola to šialená, vášnivá láska na prvý pohľad, ale napriek tomu sa stalo, že Ruth sa zblížila aj s Davidovým priateľom Desmondom Edwardom Cussenom. Svetácky Blakely spočiatku ich vzťah toleroval, ale neskôr mu začal nemanželský trojuholník prekážať a s Ruth sa ustavične hádali. David sa z trucu stretával s mladšími ženami, čo jeho milenku zasa silnejšie vrhalo do náručia Desmonda Cussena. Na Vianoce roku 1954 pristihol Blakely Cussena s Ruth v jeho byte.
Nasledovala prudká hádka, po ktorej sa Ruth zaprisahala, že Blakelyho už v živote nechce vidieť. Ale cit bol silnejší ako rozum a bolestivý vzťah pokračoval aj naďalej a Ruth navyše prejavovala chorobnú žiarlivosť. Keď Blakely 6. apríla 1955 oznámil, že odchádza do londýnskeho predmestia Hampsteadu za mechanikom, nedôverčivá Ruth si myslela, že ide za milenkou a špehovala ho. Klopala dokonca na dvere jeho bytu a údajne za nimi počula ženský smiech.
Prvá poprava tohto roku! Muž, ktorý zastrelil svoju ženu má to už za sebou
Na druhý deň ho videla v parku s akousi cudzou ženou a vtedy v nej dozrelo rozhodnutie, že Blakelyho jednoducho zabije. Večer 10.apríla sa nechala taxíkom doviesť pred hampsteadský pub Magdala, kde sa Blakely zabával s priateľmi. Čakala v prítmí s nabitou pištoľou. Keď Blakely konečne vyšiel von spolu so svojím priateľom, obchodníkom s autami Bertramom Gunnellom, chladnokrvne naňho namierila pištoľ a potiahla spúšť. Blakely sa snažil ešte ukryť za autom, ale jediná guľka ho trafila rovno do srdca. Gunnellovi, ktorý sa od šoku nezmohol na slovo, Ruth Ellisová sucho oznámila: „Teraz môžete zavolať políciu.“ 
K svojmu činu sa priznala a na otázku žalobcu, na čo myslela, keď na svojho milenca namierila pištoľ, odpovedala posmešne: „Na čo som asi mohla vtedy myslieť – chcela som ho jednoducho zabiť!“ Porote stačilo na vynesenie rozsudku 14 minút. Verdikt znel „vinná“ a trest – smrť obesením. Britské štátne inštitúcie neobmäkčilo ani bleskovo zozbieraných 50 tisíc podpisov odporcov trestu smrti a Ruth Ellisovú obesili v ženskej väznici Holloway na severe Londýna 13. júla 1955. Bola to posledná poprava ženy v britskej histórii.
(lm)
