Bolo pozdné horúce popoludnie roku 2001. Na terase reštaurácie v centre Nice sedeli okrem turistov aj domáci obyvatelia. Giselle de N. často večerala vo svojej obľúbenej reštaurácii.
Pekná a elegantná 54-ročná grófka už celé roky žila veľmi skromne. Zdedila dosť veľký majetok, ale rozhajdákala ho po kasínach. Bola osamelá a jej jediným zdrojom príjmov bol invalidný dôchodok. „Dovolíte, madam?“ zo zamyslenia ju vyrušil tichým hlasom športovo oblečený muž. Súhlasne prikývla. Vysoký, štíhly s prešedivenými vlasmi vyzeral ako filmový milenec. V mladosti musel byť očarujúci, pomyslela si. Mimovoľne pocítila, ako sa jej rozbúchalo srdce. Elegantný pán si ju veľmi rýchlo získal nevtieravými komplimentmi. Neprotestovala príliš, keď objednal najdrahšie a najprepychovejšie jedlá. „Spoločnosť takej nádhernej dámy je cennejšia ako peniaze za toto jedlo,“ ubezpečoval ju a hľadel jej do očí. „Som Albert Millet,“ predstavil sa. Hoci uviedol svoje pravé meno, povedal, že má 55 rokov, „omladil sa“ o celých 17. Farbisto rozprával o svojich životných dobrodružstvách. Jeho pôvab a výrečnosť, ako aj zopár pohárikov dobrého vína spôsobili, že Giselle sa mu zverila so svojimi problémami. „Ak bude treba, môžete rátať s mojou nezištnou podporou,“ vyhlásil Albert Millet. „Pracujem u bohatých ľudí, stačil som si odložiť slušnú sumu, deti nemám a rozviedol som sa pred dvadsiatimi rokmi. Napokon,“ vzdychol si, „chcel by som stráviť jeseň života s nejakou milou priateľkou…“
Skôr ako sa rozlúčili, Giselle mu dala svoje telefónne číslo.
ooo
Albert pochádzal z Hyéres na Azúrovom pobreží. Pekný blondín s hustými zvlnenými vlasmi mal úspechy u dievčat. Zaľúbila sa doňho istá, veľmi mladá dievčinka. Jej teta, ktorá bola aj jej právnou pestúnkou, nemienila tolerovať zväzok netere s týmto požieračom dievčenských sŕdc.
„Nič nebude prekážať našej láske,“ ubezpečil svoju milovanú Albert Millet a 13. apríla 1954 nenávidenú tetku prebodol dýkou. Srdce dievčaťa však stratil a navyše za svoj čin sa musel zodpovedať pred súdom. Dvadsaťpäťročného mládenca odsúdili na smrť gilotínou. Vďaka obhajcom mu rozsudok zmenili na 20 rokov straty slobody. Po 18 rokoch od vraždy, v marci 1972, Albert Millet dostal prvú priepustku. Za väzenskými múrmi sa zoznámil s krásnou mladou brunetkou Fernande. V júni 1973, len čo sa dostal na slobodu, rozhodol sa oženiť. Manželstvo netrvalo ani 6 rokov. Jednej júlovej noci 1979, keď Fernande nemala chuť na sex, podrezal ju nožom. Zadržali ho ten istý deň. Päťdesiatročného muža odsúdili na doživotie.
ooo
V auguste 2000, keď už mal 72 rokov, dostal priepustku. Päť dní sa tešil slobode v spoločnosti s Giselle. „Prakticky sme trávili spolu celý čas a fantasticky som sa bavila,“ spomína si dnes aristokratka. „Jedávali sme v reštauráciách, do neskorej noci sme tancovali v nočných lokáloch. Posledný večer naliehal, aby som ho pozvala na noc k sebe.“ Súhlasila. Stali sa milencami. Po opojnej noci Albert nezaspal, iba celý čas chodil hore dolu po jej dvojizbovom byte. Po raňajkách jej dal päťtisíc frankov na najnutnejšie potreby a potom povedal: „Musím sa ti k niečomu priznať. Po prvé, mám 72 rokov, a nie 55. Po druhé, zišiel som zo správnej cesty a vraciam sa na niekoľko mesiacov do väzenia. Dúfam však, že sa ešte budeš chcieť so mnou stretnúť.“
Bola príliš zaskočená, aby hneď odpovedala. Millet napokon ani nenaliehal, sa ponáhľal, aby prišiel včas do väzenia. V polovici decembra jej zatelefonoval: „Pustia ma pred Vianocami.“
Lenže Giselle sa nepotešila. „Bola by som radšej, keby sme sa už nestretli,“ schladila jeho nadšenie.
Pred Vianocami predsa len prišiel so 60 tisíckami frankov vo vrecku.
„Nádherne oslávime Vianoce!“ tešil sa.
Nemohla mu odolať. Ako vianočný darček Giselle dostala od neho prsteň v cene 80 tisíc frankov.
Znova začali spolu spávať.
„Mal veľké problémy s potenciou,“ netajila grófka. „Sex s ním bol pre mňa nesmierne namáhavou prácou.“
Začiatkom januára Millet pozval svoju milenku na prechádzku po pustých alejach mestského cintorína. „Hľadám hrob istej mladej ženy, zavraždenej nožom pred pár dňami v zámockom parku,“ vysvetľoval. „Keď si ju ľudia všimli, už dokonávala na lavičke. Vykrvácala, takže ani lekári ju nemohli zachrániť.“ Giselle sa zrazu cítila veľmi nepríjemne. Usilovala sa zmeniť tému rozhovoru a chcela sa ihneď vrátiť domov. Začalo sa stmievať a Albert sa stále motal pomedzi pomníkmi a čítal mená pochovaných. Ako sa dozvedel o tej tragédii? uvažovala. A prečo ho tak veľmi zaujíma?
ooo
V nasledujúcich dňoch sa Albert nápadne zmenil. Začal svoju milenku izolovať od priateľov a známych, ktorých ani nechcel púšťať do bytu. Grófku rozčúlilo také správanie a zaprotestovala: „Ak nemôžeš tolerovať mojich priateľov, nájdi si iné bývanie. Ja sa ľahšie rozídem s jedným človekom, ktorého poznám zopár mesiacov, ako by som mala súhlasiť so stratou ľudí, s ktorými ma spája dlhoročné priateľstvo,“ vyhlásila.
„Nazdávaš sa, že som pre teba pristarý alebo nie dosť bohatý?“ spýtal sa urazene. Ani na um mu nezišlo, aby sa vysťahoval. Zato jej navrhol „obchod“. „Ak mi pomôžeš nájsť zlaté tehly, ktoré som pred rokmi ukryl na okolí Hyéres, dostaneš časť pokladu.“ Žena mu však nedôverovala. Bála sa, že to bude nejaká pasca.
Koncom februára, po dlhých diskusiách, napokon nasadli do vlaku. Albert mal so sebou lopatu a veľkú tašku. V Hyéres si vzal taxík, ktorým sa doviezli do blízkosti pekných vápencových hôr. Na serpentínovitej ceste povedal vodičovi, aby zastavil, a zaplatil mu.
„Ďalej už pôjdeme pešo!“ povedal Giselle. „Ty choď prvá, ja pôjdem za tebou.“ Pršalo. Grófka si bola takmer istá, že ju chce zhodiť niekde do priepasti. Modlila sa v duchu, aby sa stal zázrak. A zrazu na chodníku, akoby spod zeme vyrástol, vynoril sa pred nimi asi štyridsaťročný chlap. Pozrel sa na Alberta a zvolal: „Veď ja ťa poznám! Ty si Millet!“ Albert prekvapene zastal a neznámy sa predstavil: „Ja som Fernandin príbuzný. Určite sa na ňu ešte pamätáš.“
Millet zbledol. Odtiahol muža nabok a čosi mu zašepkal do ucha. Keď po chvíli neznámy navrhol, že ich odvezie do Hyéres, Albert rezignoval na hľadanie pokladu.
Večer sa vrátili do Nice. Giselle si vydýchla. Bola presvedčená, že vedľa priateľských susedov vo vlastnom byte sa môže cítiť bezpečná. Dokonca pozbierala odvahu a zopakovala svoje ultimátum:
„Musíš sa odsťahovať!“
Súhlasil, ale pred odchodom chcel ešte s ňou stráviť noc. Keď sa o piatej ráno zobudil, znova sa dožadoval sexu. „My sa už nikdy nebudeme spolu milovať. Medzi nami je úplný a definitívny koniec!“ počul jej slová.
To isté mu pred 22 rokmi povedala Fernanda. Vyskočil a začal nervózne chodiť po byte. V istej chvíli schmatol Giselle za krk a stláčal ho oboma rukami. Nestačila ani vykríknuť. Vzápätí sa mu v ruke objavil nôž. Dlhé ostrie sa vnorilo do grófkinho krku. V tom okamihu sa Albert spamätal a usiloval sa zastaviť krvácanie uterákmi.
„Musíš ísť okamžite do nemocnice,“ povedal. „Ale musíš mi sľúbiť, že to na mňa nepovieš!“
No len čo vyšiel von, ranená žena zavolala pohotovosť a upovedomila políciu. Keď už ležala na vozíku pred operačnou sálou, zazrela pri dverách Milleta. Tak sa predsa rozhodol, že ma dorazí, pomyslela si a požiadala ošetrovateľku, aby zavolala políciu. A vtedy Millet ušiel.
Po operácii ju vypočúvali. Až od detektívov sa dozvedela, že jej milenec bol dvakrát odsúdený za vraždu.
„Napriek všetkým podozreniam som si nechcela pripustiť, že spávam s vrahom žien,“ povedala. „Možnože vo februári hľadal hrob svojej tretej obete?!“ dodala.
Vysvitlo, že spôsobom, aký opísal Millet v rozhovore na cintoríne, zahynula v Nice parížska učiteľka Ariane Guillotová. Policajti zatiaľ nespájali jej smrť s už 73-ročným Milletom. Až teraz sa pustili dôkladne preskúmať jeho alibi.
Predbežne ho obvinili z pokusu o zabitie Giselle de N.
(hh)
