Keď raňajkovala, vošiel do kuchyne jej manžel Jean-Pierre a povedal jej, že nemôže nájsť kľúče od jej auta, takže ju odvezie svojím. Potom štipľavo dodal: „Keby si náhodou potrebovala auto, môžeš zavolať svojmu milencovi.“ Sylvie si zahryzla do jazyka. Medzi ňou a jej mužom to už niekoľko mesiacov neklapalo a takmer každý ich rozhovor sa skončil hádkou. Mlčky nasadli do Peugeotu 307 a vyrazili na cestu. Jean-Pierre nevydržal dlho mlčať a po chvíľke začal svojej žene nadávať. Ako mohla Sylvie čo len tušiť, že historka s kľúčmi je lož a jej muž ju vlákal do pasce?
O pol hodiny nejaký muž zatelefonoval hasičom, že sa stala dopravná nehoda. Hasiči na mieste našli Peugeot 307, rozbitý o strom pri ceste. Vedľa auta stál muž, ktorý im ukázal na ženu ležiacu v tráve a vysvetlil, že keď vzduchový vankúš začal dymiť, dostal strach a vytiahol ženu z auta. Žena bola v kritickom stave, lebo srdce jej prestalo tĺcť a bola v kóme, keď ju naložili do sanitky. Muž, ktorý sa predstavil ako Jean-Pierre Bourdon, tvrdil, že stratil kontrolu nad vozidlom. Potom sa aj on nechal odviezť do nemocnice.
Okolo miesta nehody sa zhromaždilo niekoľko ľudí, ktorí Bourdonovcov dobre poznali. Takmer všetci rozmýšľali, ako mohol Jean-Pierre na rovnej ceste naraziť do stromu, no nehoda sa udiala bez svedkov, takže odpoveď poznal len Jean-Pierre. Bilancia nehody však bola tragická – Sylvie zomrela ešte v sanitke, ani sa neprebrala z bezvedomia.
Jean-Pierre neskôr tvrdil, že určite na chvíľočku zaspal a v mikrospánku zišiel z cesty a narazil do stromu. Keď sa prebral, vzduchový vankúš vedľa neho dymil a Sylvie bola v bezvedomí. Vytiahol ju z auta a privolal pomoc.
V dedine, kde Bourdonovci bývali, boli ľudia zhrození. Manželov všetci dobre poznali, no napriek tomu málokto vedel, že Sylvie to nemala vždy ľahké. Keď mala 23 rokov a pracovala ako čašníčka v reštaurácii, zaľúbila sa do ženatého muža a neskôr s ním mala aj dieťa. Myslela si, že jej milenec sa k nemu prizná, no zmýlila sa. Zostala na dcérku sama a neskôr sa rozhodla, že odíde z reštaurácie a stane sa ošetrovateľkou, aby mala pravidelnejší pracovný čas.
Potom sa zoznámila so Jeanom-Pierrom, ktorý bol rozvedený a sám ako ona. Táto samota ich zblížila a v júli 1996 sa zosobášili. Jean-Pierre mal rád deti, takže malá Justine konečne našla otca. No Jean-Pierre mal aj zlé stránky. Predovšetkým bol horkokrvný, podozrievavý a okrem toho bol presvedčený, že manželstvo môže riadiť ako svojich podriadených na stavbe. Považoval sa za šéfa a nezniesol iné názory. Stavebná firma pod jeho vedením nakoniec skrachovala a Jean-Pierre bol niekoľko mesiacov nezamestnaný. Keď si znova našiel prácu, ukázalo sa, že sa nepoučil. Navyše si zaumienil, že postaví dom a začal hľadať pozemok na stavbu. Sylvie však na to nemala chuť, najmä preto, lebo svojho muža už neľúbila a chcela od neho odísť. Okrem toho mala už istý čas milenca. Jean-Pierre sa o tom dozvedel, no o rozvode nechcel ani počuť.
Od tých čias však boli hádky u nich doma na dennom poriadku a nič na tom nezmenila ani spoločná dovolenka. Sylvie trvala na rozvode a netajila sa tým ani v domove, kde pracovala. Podcenila však svojho muža, o ktorom si myslela, že je len kriklúň. Netušila, že ju začína čoraz väčšmi nenávidieť a túži po pomste. Nezniesol pomyslenie, že by Sylvie patrila inému mužovi – to ju radšej zabije! Nemal však chuť stráviť zvyšok života vo väzení, a tak sa rozhodol, že vraždu zamaskuje ako nehodu.
Preto 16. augusta navrhol Sylvii, že ju odvezie Peugeotom. Na rovnej ceste za dedinou nabral rýchlosť a úmyselne narazil do stromu. Ešte doma porušil mechanizmus vzduchového vankúša, takže Sylvie sa síce ťažko zranila, no bola natoľko pri vedomí, že pochopila, že ju Jean-Pierre chce zabiť. Pokúsila sa dostať z auta a kričala o pomoc. Jean-Pierre bol však rýchlejší. Priskočil k nej a z celej sily ju udrel do tváre, aby ju umlčal. Potom ju vytiahol z auta a položil do trávy.
Jean-Pierre bol v nasledujúcich dňoch presvedčený, že sa mu podaril dokonalý zločin. Zobral si dovolenku, aby sa postaral o pohreb a mnohí ľudia boli dojatí, keď im rozprával, ako sa pokúsil zachrániť nešťastnú manželku. Jeho istotou však otriasla správa, že policajti hodlajú nehodu dôkladne prešetriť. Dozvedeli sa totiž, že Sylvie chcela od muža odísť, a navyše technici zistili, že vzduchový vankúš bol zámerne poškodený. Okrem toho sa im prihlásila istá stará pani, ktorá vypovedala, že po náraze počula kričať mladú ženu. Jean-Pierre však tvrdil, že Sylvie bola v bezvedomí, keď ju vytiahol z auta.
V deň pohrebu vyšetrovatelia oznámili, že telo nebude pochované, ale že ho prevezú na pitvu. Jean-Pierre cítil, že začína strácať zem pod nohami. O niekoľko dní si ho predvolali na komisariát, kde mu ukázali pitevnú správu, podľa ktorej Sylvie utŕžila silný úder do tváre, ktorý jej zlomil nos, a potom podľahla vnútorným zraneniam. Priložili aj výpoveď starej panej, ktorá počula Sylvie kričať. Na Jeana-Pierra to bolo už priveľa. Nedokázal viac hrať zroneného manžela a priznal sa k vopred naplánovanej vražde.
Ako tomu často býva, najviac na všetko doplatil nevinný človek – v tomto prípade malá Justine. Prvý otec sa k nej nechcel priznať a muž, ktorého považovala za svojho otca, jej zabil mamu. Pre deväťročné dieťa je to veľmi tragický osud. Pch
