Obeťami boli väčšinou mladí ľudia, vrahovou obľúbenou zbraňou bola pištoľ kalibru 0.44. Polícii sa ho podarilo zadržať náhodou, keď dostal pokutu za nesprávne parkovanie. V júni 1978 ho odsúdili na 547 rokov väzenia.
Psychicky narušený masový vrah David Berkowitz (48) tvrdí, že počuje hlas Všemohúceho. Istý čas som sa volal Samov syn, ale nedávno ma opäť oslovil Boh a povedal mi, že som synom Nádeje…“
Je to úplne iná správa, ako tá, ktorú nechal napísanú na kúsku papiera za stieračom auta, v ktorom v roku 1977 zabil mladý milenecký pár. „Som monštrum. Som synom Samovým,“ napísal vrah. „Rád sa túlam po uliciach a hľadám čistú hru – chutné mäsko. Vrátim sa.“ Samov syn držal v napätí najväčšie americké mesto celých trinásť mesiacov. Tvrdiac, že plnil pokyny diabla, ktorý sa usalašil v jeho tele, Berkowitz chladnokrvne zastrelil šesť a ťažko zranil sedem mladých ľudí – väčšinou mileneckých párov v autách. Bývalý poštový úradník si teraz odpykáva trest v dĺžke 547 rokov a tvrdí, že svoj život zasvätil šíreniu svätého slova. „Moje nové meno je syn Nádeje, pretože každému hovorím, že Boh je nádej,“ tvrdí pôvodom Žid, ktorý sa vo väzení prekonvertoval na kresťanstvo. „Ak Boh zachránil niekoho, ako som – vraha – určite zachráni každého.“
Berkowitza najskôr umiestnili vo väzení v Attice, tu však mal neustále konflikty so spoluväzňami, ktorí mu raz dokonca podrezali hrdlo. Po ťažkej operácii ho premiestnili do Sullivanovho nápravného ústavu v New Yorku, kde sa dal na štúdium biblie. „Osvietilo ma a ja som požiadal milého Boha, aby mi odpustil všetky moje strašné hriechy. Vtom ma zaliala vlna blaženosti a pokoja aj som vedel, čo to znamená. Vedel som, že môj život sa odteraz zmení.“ Z Berkowitza sa dokonca stal hovorca väzňov, má vlastnú internetovskú stránku, s pomocou fundamentalistických kresťanov natočil dve videá a raz dokonca kázal na kresťanskej omši v kostole v New Jersey. „Videli sme pred sebou jemného, priateľského a milého človeka, ktorého vždy zatúži objať,“ tvrdí Roxanne Tauriellová, ktorá celú akciu zorganizovala.
„Je to síce všetko pekné a dojemné,“ hovorí zástupkyňa kancelárie newyorského prokurátora Graceann Smigielová, „všetci hľadáme odpustenie. Ale skúste sa pozrieť do očí pozostalým obetí a tvrdiť, že je správne, ak Berkowitz chodí po svete a káže ľuďom o zmierení…“
Vedenie väznice nemá s Davidom žiadne problémy – správa sa vzorne, pracuje ako asistent pri výchovnom programe a zarába 26 centov za hodinu. A v auguste budúceho roku bude môcť po prvýkrát požiadať o odpustenie zvyšku trestu a milosť. Ani on sám však príliš neverí tomu, že by sa vôbec vo svojom živote ešte dostal na slobodu. „Za to, čo som spôsobil, si nezaslúžim byť prepustený,“ hovorí Berkowitz. „Ale naučil som sa prijímať svoj osud tak, ako prichádza. Vďaka Bohu som sa naučil znášať všetky podmienky, do ktorých sa v živote dostávam.“
(pm)
