Zomrel jeden z najnebezpečnejších vrahov povojnovej histórie. Keď ho ženy nechceli milovať, plný nenávisti ich zaškrtil
Bolo to v noci na 17. júla 1975. Z oblokov jedného nájomného domu na hamburskej ulici Zeissstrasse šľahali obrovské plamene. Ale pri záchrannej akcii, keď sa požiarnici snažili zachrániť strechu domu, sa im náhodou podaril strašný objav: V rôznych skrýšach a kútoch podkrovného bytu nad požiarom našli kúsky mŕtvol rozsekaných ženských tiel!
Bol to neuveriteľný šok. Byt obsadila polícia. Okolo ôsmej ráno sa vracal z práce nočného strážnika nič netušiaci obyvateľ tohto podkrovného bytu: Fritz Honka. Meno, ktoré je v kriminalistických kruhoch rovnako dobre známe ako Jack Rozparovač. Niekoľkonásobný vrah žien, najobávanejší krutý vrah v povojnovom Nemecku. Zomrel v októbri 1998 v psychiatrickom ústave vo veku 63 rokov. Jeho prípad patrí do neslávnych dejín kriminalistiky.
Ako sa z človeka môže stať taká beštia?
Cesta hrôzy neskoršieho vraha sa pre Fritza Honku začala v rannom detstve. Narodil sa v Lipsku. Od rodičov sa mu však lásky ani náklonnosti nedostalo. Matka sa oňho nestarala, po smrti otca, ťažkého alkoholika, sa dostal do detského domova. Tam ho spolubývajúci bili, týrali a vysmievali sa mu. Dokonca ho aj opakovane znásilnili. V roku 1951 sa ponižovanému chovancovi podarilo ujsť do Západného Nemecka, do Hamburgu. Mal 16 rokov. Začal pracovať v prístave a celkom slušne na svoju dobu zarábal. Ale nebol schopný si nájsť priateľov, ani vhodnú partnerku. Pri ženách vlastne vôbec nemal šťastie, väčšinou sa mu posmievali, lebo následkom pádu z bicykla mal znetvorenú tvár. Fritz sa potuloval po prístavných lacných krčmách a hľadal lacné prostitútky, ktoré by ho chceli aspoň za peniaze. Boli to väčšinou štetky, ktoré v tých rokoch za päť mariek a zopár panákov, boli ochotné spraviť čokoľvek. Aj sprevádzať Honku domov.
Ktorá bola povoľná, mala šťastie, ale niekedy sa sex nevydaril. Fritz Honka mal doma gumovú bábu, na ktorej si trénoval polohy. Ak sa natrénované číslo nezdarilo, alebo nebodaj niektorá tohto trpaslíka s obrovskými ručiskami odmietla, vošla doňho veľká zlosť. Zlosť, ktorá stála život minimálne štyri povoľné ženy: Gertraudu Brauerovú (42-ročnú), Annu Breuschelovú (55-ročnú), Friedu Roblickovú (57-ročnú a Ruth Schultovú (51-ročnú). Tieto ženy zaškrtil alebo zadusil v rokoch 1970 až 1975. Lenže vraždou sa Fritzovo dielo nekončilo: Svoje obete rozsekal na malé kúsky a jednotlivé časti poukrýval priamo vo svojom byte. Vymyslel si všelijaké úkryty. Neuveriteľný zápach zahnívajúcich mŕtvol prehlušoval voňavými kameňmi. Možno preto, lebo býval v podkroví, sa zápach nešíril smerom dolu a nikto zo susedov sa nesťažoval na niečo podozrivé…
Vo svojich hrôzostrašných zločinoch by Honka asi bol pokračoval nevedno dokedy, keby sa susedovi pod ním nebolo pokazilo elektrické vedenie. Sused si zapálil sviečku, tá spadla a celý byt začal horieť. Tak sa skončila aj zločinecká kariéra úchylného vraha nad ním.
V roku 1976 Fritza Honku, ktorého označili za najnebezpečnejšieho vraha povojnovej histórie, odsúdili na 15 rokov väzenia. Nedostal sa však do normálnej basy, ale kvôli zmenšenej svojprávnosti ho umiestnili do uzavretého psychiatrického ústavu.
Neskôr, po prepustení z psychiatrie, žil Fritz Honka pod zmeneným menom v starobinci pri Severnom mori. Žil veľmi utiahnuto, s nikým sa nerozprával. Nakoniec ho museli vrátiť späť na psychiatriu, kde v stave nepríčetnosti zomrel. A tak sa uzavreli aj spisy tohto chorého vraha žien.
/sprac. dz/
