Jeho kolegovia ho našli obeseného v garáži. O správnosti ich podozrenia už nebolo pochýb: Karl mal ešte krvavé ruky.
Vchodové dvere sa prudko otvorili a vybehlo z nich bosé dievčatko v nočnej košeli. Prebehlo záhradou a stratilo sa v tme, ktorá zahaľovala mestečko Gravesend v juhozápadnom Anglicku. Potom zabúchalo na dvere susedného domu. Bol utorok 28. augusta 2001, asi 21.50. Daphné Lanová, ktorá bývala v dome, na tú chvíľu nikdy nezabudne. „Čo sa stalo, Jessica?“ spýtala sa dievčatka, keď otvorila dvere. „Prečo plačeš?“
Šesťročné dievčatko sa vrhlo susede do náručia. „Ocko mi chce ublížiť,“ rozvzlykalo sa. Potom porozprávala susede strašné veci: otec jej po hádke s matkou vtrhol do izby s kladivom v ruke a mával ním Jessice nad hlavou, ako keby ju chcel zabiť. „Podarilo sa mi utiecť, ale myslím, že potom išiel do izby mojich bratov. Počula som ich kričať.“
Daphné okamžite zatelefonovala na políciu: „Myslím, že u našich susedov sa stalo niečo vážne… Možno sú tam zranení…“ Keď položila, posadila si dievčatko na kolená. Ťažko dokázala uveriť, že by jej sused dokázal urobiť niečo také strašné.
Naozaj bolo ťažké predstaviť si Karla Bluestona, že by ohrozoval svoje deti kladivom. Tento 36-ročný policajt bol totiž v Gravesende, kde sa narodil, veľmi vážený a obľúbený. V roku 1994 sa oženil s Jill a mali spolu štyri deti, o ktoré sa vzorne staral. O najmladšiu dcérku sa im starala pomocníčka, ale chlapcov vodil do školy Karl, ktorý ich po vyučovaní aj odviezol domov. Bol to skutočne vzorný otec, ktorému sa nič nedalo vyčítať.
Päť minút pred desiatou zastali pred domom Bluestonovcov dve policajné autá. Vyskočilo z nich niekoľko mužov, ktorí sa rozbehli k otvoreným vchodovým dverám. V dome, ktorý sa zdal prázdny, panovalo hrobové ticho. Policajti vošli na chodbu. V kuchyni za dverami niečo ležalo. Ľudské telo. Bola to Karlova žena. Podľa županu to vyzeralo, že Jill si išla ľahnúť. Ale nestihla to – hlavu mala rozbitú niekoľkými údermi kladivom.
Zatiaľ čo jeden policajt sa vysielačkou spojil s komisariátom a požiadal o sanitky, jeho kolegovia vošli do salónu. Pri drevenom schodisku ležalo druhé telo – bol to 3-ročný Henry s tvárou zohavenou na nepoznanie. „Potrebujeme posily!“ naliehal policajt do vysielačky.
Policajti ešte nikdy nevideli taký masaker. Schodisko bolo samá krv a v prvej izbe muži našli detskú postieľku a v nej mŕtvolu malého Chandlera s rozbitou hlavou a tvárou. Ale ešte dýchal, takže nič nebolo stratené. Lekárom sa ho však už nepodarilo oživiť a chlapček zomrel o niekoľko minút.
Sedemročného Jacka našli v záhrade za domom. Ležal pri veľkom červenom autíčku, ale policajti zistili, že aj on ešte dýcha. „Zvládneš to,“ povedal mu policajt, ktorý ho zavinul do prikrývky a odniesol do sanitky. Jack to naozaj prežil, ale po celý život bude v sebe nosiť psychické a fyzické následky tej strašnej noci.
Traja mŕtvi a jeden ťažko zranený. Kto to urobil? Vlamač? Ale v tom prípade by napadol aj Karla, ktorého by tiež možno našli mŕtveho. Policajti však museli konštatovať, že práve Karl je podozrivým číslo jeden. Na rozdiel od susedov totiž vedeli, že ich kolega mal s manželkou vážne nezhody.
Tie začali pred niekoľkými mesiacmi, keď sa Jill chcela presťahovať bližšie k svojmu pracovisku, ktoré bolo vzdialené 70 km od Gravesendu. Karl s tým však nesúhlasil. Možno to spôsobil aj plat, ktorý mala Jill dvojnásobne vyšší. Ale aj žiarlivosť, pretože Karl bol presvedčený, že Jill má milencov. Dokonca jej nainštaloval do auta aj odpočúvacie zariadenie a dúfal, že takto zistí, s kým si Jill v aute telefonuje!
Neskôr sa nezhody vystupňovali, až Karl jedného dňa udrel Jill a jeho nadriadení mu pohrozili, že keď sa to bude opakovať, dostane výpoveď.
Preto vyšetrovatelia verili malej Jessice, keď im povedala, že jej otec prišiel v onen tragický večer opitý domov. Nie je ťažké uhádnuť, čo nasledovalo potom. Karl pod vplyvom alkoholu vyprovokoval ďalšiu scénu, ale neuspokojil sa len s fackami. Pohľadal kladivo a začal ním tĺcť každého, kto bol na dosah. Aby nezostal nikto nažive, aby nič nezostalo zo strateného šťastia…
„Poďte sem!“ zakričal odrazu policajt, ktorý vyšiel z garáže. Jeho kolegovia v nej našli obeseného Karla. O správnosti ich podozrenia už nebolo pochýb: Karl mal ešte krvavé ruky.
Len čo sanitky odviezli mŕtvoly zahalené bielymi plachtami, Karlovi kolegovia si sadli v záhrade na zem a zapálili si cigarety. Niektorí dlhé minúty nehybne sedeli na kapotách áut so zvesenými hlavami. Aby nebolo vidieť, že plačú…
Pch
