Farma pre ošípané a zavraždené ženy
Prehľadali aj nádrže v močovkou a chlievy pre ošípané, ktoré prenikavo kvičali. Bola sobota 9. februára 2002 a farma bratov Picktonovcov v Port Coquitlam neďaleko Vancouveru sa už na tri dni stala terčom pozornosti polície. Do dodávok naložili desiatky vriec a škatúľ. Vyšetrovatelia dokonca dali odviezť mrazničku a drvičku dreva. A to bol len začiatok, lebo všetky budovy a celý pozemok bolo treba podrobiť starostlivej a systematickej prehliadke. Na plote obkolesujúcom farmu Picktonovcov viseli desiatky fotografií väčšinou mladých žien – už ich bolo takmer päťdesiat. Boli to všetko ženy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prišli o život práve na tej farme.
Pravdu povediac, už niekoľko rokov sa o Robertovi Picktonovi a jeho bratovi Davidovi šírili v regióne čudné klebety. Bratia vraj usporadúvali v sýpke na svojej farme orgie, na ktorých alkohol tiekol potokom a o ženy nebola núdza
Na programe bola až do rána hudba a tanec. Povrávalo sa však, že niektoré ženy, ktoré bratia priviezli z Vancouveru, už nikto nikdy nevidel živé. Ich pozostatky vraj hodili do obrovskej nádrže hneď vedľa sýpky. V tejto nádrži sa najčastejšie varili zabité ošípané…
Odkedy sa šírili tieto podozrenia? Už dosť dlho. Zdá sa, že všetko sa začalo v roku 1978, keď sa jedna prostitútka priam vyparila. Volala sa Patricia Perkinsová a vie sa o nej pomerne málo. Zmizla už pred 24 rokmi a nikto sa nemôže pochváliť, že ju odvtedy videl živú. O desať rokov, koncom 80. rokov, zmizlo ďalších päť prostitútok, ale pozornosť polície to ešte vždy neupútalo. Nezačali sa báť ani ich kolegyne, lebo nebolo vzácne, že niektorá z nich sa dostala do problémov, keď natrafila na násilného alebo sadistického zákazníka. Niektoré dostali bitku, niekoľko ich zomrelo, keď ich zákazníka pochytil záchvat hnevu alebo šialenstva. Napriek tomu nasadali do áut neznámych mužov, lebo tak si zarábali na živobytie. Od začiatku 90. rokov ich však začalo miznúť čoraz viac, ale až v roku 1998 sa polícia začala zaujímať o tieto prípady, lebo v apríli toho roku zmizla už dvadsiata štvrtá žena!
Sarah Devriesová bola dvadsiata piata
Večer 14. apríla okolo pol deviatej Sarah vystúpila z auta svojho priateľa Wayna Lenga a začala sa prechádzať po chodníku. Bola adoptívnym dieťaťom slušnej rodiny vo Vancouveri – matka bola ošetrovateľka a otec univerzitný profesor – ale veľmi rýchlo sa dostala na šikmú plochu. Po súkromných školách, ktoré jej rodičia dopriali, mala radšej svet na ulici. Ako rebel od prírody začala veľmi rýchlo utekať z domu a stretávala sa s bandami delikventov. Potom prišli na rad drogy a napokon aj prostitúcia. Sarah sa stýkala s rôznymi dílermi a majiteľmi sexšopov a pochybných barov.
Sarah aj napriek tomu nestratila celkom svoju dušu, o čom svedčia početné básne, ktoré písala, keď nebola pod vplyvom heroínu, ako aj platonické priateľstvo s Waynom, s ktorým práve bola v bare. Keď ju vyložil na chodníku, netušil, že ju už nikdy neuvidí. Zvyšok zahaľuje tajomstvo. Sarah naposledy videli okolo štvrtej ráno, keď nastupovala do auta nejakého zákazníka.
Ten istý osud postihol o rok šesť ďalších dievčat a ich počet napokon stúpol na tridsaťjeden. V celom Vancouveri sa začal šíriť strach a Wayne sa rozhodol, že začne konať. Dal vytlačiť plagáty, ktoré vylepil po meste. Spojil sa s políciou a rodičmi Sarah, ktorí sa k nemu pridali. Dal zverejniť mená všetkých nezvestných žien a vytvoril im na internete zvláštnu stránku. Zväz na ochranu prostitútok obvinil políciu z nečinnosti a ľahostajnosti. Rodiny obetí sa zjednotili a dožadovali sa spravodlivosti. Organizovali manifestácie, na ktorých nosili portréty svojich nezvestných dcér. Ich úsilie nakoniec našlo odozvu – polícia dala urobiť plagát s fotografiami všetkých 31 žien a vypísala odmenu 100 000 dolárov pre každého, kto by ich pomohol nájsť. Na prípade začali pracovať desiatky policajtov.
Vyšetrovanie napredovalo nesmierne pomaly, ale onedlho sa čoraz častejšie začali objavovať mená bratov Picktonovcov. Políciu zaujala ich veľká farma vzdialená necelú hodinu od Vancouveru a najmä chýry o ich slávnych orgiách. Bratia mali veľmi zlú povesť, čo im však očividne neprekážalo. Práve naopak – pokojne organizovali ďalšie orgie, hoci na rozdiel od minulosti s určitými problémami, lebo mnohé prostitútky sa ich už báli. Najmä Roberta, ktorý bol známy svojimi sklonmi k násiliu hlavne po jednej noci v roku 1997, keď nožom dorezal istú Wendy Eistetterovú. Hoci bola nahá a spútaná, podarilo sa jej ako zázrakom ujsť a nájsť útočisko u susedov, ktorí ju odviezli do nemocnice. Potom zažalovala Roberta za pokus o vraždu. Ale aj Robert zažaloval ju, lebo sa mu vraj pokúsila ukradnúť peňaženku a zbil ju v zákonnej sebaobrane. Kto klamal? To sa už nikdy nedozvieme, lebo Wendy o tri mesiace zmizla a nikdy sa nenašla! Boli však aj také prostitútky, ktoré prišli k Picktonovcom a zúčastňovali sa ich večierkov. Bratia totiž dobre platili a boli to rýchlo zarobené peniaze, najmä keď si ich mohli užiť živé.
August 2001. Počet nezvestných žien stúpol na štyridsaťsedem. Ďalšia v poradí, ktorá padla do osídiel drog a prostitúcie, sa volala Selena Abotswayová. Iróniou osudu sa zúčastnila na manifestáciách, ktoré vyzývali políciu, aby zastavila vraha či vrahov. Miestny denník Vancouver Sun uverejnil rozhovor s ňou, v ktorom sa priznala, že má strach, aby jedného dňa nepadla do rúk sadistického zákazníka.
Začiatkom februára 2002, keď už bolo nezvestných 50 žien, policajti usúdili, že nazbierali dostatok dôkazov proti bratom Picktonovcom, aby prešli k činu. Farmu doslova zobrali útokom a začali ju prehľadávať. Výsledky ich úsilia boli strašné: v nádrži, v ktorej sa varili zabité ošípané, sa našli ľudské pozostatky. Rozbor DNK naznačil, že nájdené kúsky kože patria jednej z posledných nezvestných.
Vyšetrovanie nabralo obrátky. Policajti prezreli celú farmu a dali rozhrabať pôdu. Zatiaľ sa okolo farmy zhromaždili rodiny nezvestných žien a na plot zavesili fotografie nešťastníc. Polícia najprv 8. februára zadržala Roberta Picktona a začala ho vyšetrovať z vrážd dvoch mladých žien, zuby ktorých sa našli na farme. Na druhý deň sa našli pozostatky ďalších štyroch žien.
Vyšetrovatelia si nerobia ilúzie, že sa im podarí nájsť stopy po všetkých nezvestných prostitútkach. Počas vyšetrovania sa totiž dozvedeli, že Picktonovci posielali zabité ošípané do továrne, ktorá z nich robila želatínu pre kozmetický priemysel. Primiešali bratia medzi ne aj kusy svojich obetí? Vzhľadom na neblahú povesť bratov Picktonovcov to je celkom možné.
Pch
Robert, Davidovi Pickton,
