nikdy sa nezistilo, kto vlastne bol tento zákerný vrah. Až sa istá žena vydala po jeho stopách…
Vyriešila záhadu, po ktorej pátrali generácie mužov: Americká spisovateľka Patricia Cornwellová v knihe „Kto bol Jack the Ripper?“ zhromaždila všetky dôkazy.
Po 114 rokoch odhalila totožnosť Jacka Rozparovača slávna žena
Jack Rozparovač sa stal kriminalistickou hádankou celého storočia. Beštiálne zavraždil päť žien. Boli to výlučne prostitútky a všetky zabil a rozpáral na jeseň roku 1888.
Vraha nikdy nechytili, nezistili jeho totožnosť, jeho zločiny zostali nepotrestané. Vraždy však zamestnávali celé generácie kriminalistov, ale aj fantastov. O Jackovi Rozparovačovi vzniklo vyše 30 filmov a 200 kníh.
V londýnskom múzeu voskových figurín je postavená autentická ulička, kde Rozparovač autenticky dolapí prostitútku a hrôzostrašne ju zabije. Zvuky sú tak dokonalé, že návštevníkom tuhne v žilách krv. Až teraz však konečne môžeme s istotou povedať, kto Rozparovač v skutočnosti bol: Mníchovský rodák a dodnes slávny impresionistický maliar Walter Richard Sickert.
Smrti sa nebojí
Starodávneho vraha žien preľstila napokon žena. Patricia Cornwellová. Je rozvedená a má jednu dcéru. Šesť rokov pracovala na súdnej patológii vo Virgínii v USA, kde sama vykonala vyše 100 pitiev. Už počas štúdií písala ako policajná reportérka pre viaceré americké časopisy. Dnes je autorkou bestsellerov, jej krimiromány o súdnej lekárke Kay Scarpette ju preslávili na celom svete.
Pre svoju najnovšiu knihu sa Patricia Cornwellová vydala po stopách slávneho vraha. Celé dva roky sa prehrabávala v archívoch, navštevovala miesta činu v Londýne. Získala prístup ku starým spisom Scotland Yardu a v nich naďabila na maliara Waltera Richarda Sickerta. Narodil sa v roku 1860 na predmestí Mníchova vo Schwabingu. Ako osemročný sa s rodičmi presťahoval do Londýna. Bývali v jeho východnej časti, Eastende, kde sa o 20 rokov neskôr odohrali všetky vraždy Jacka Rozparovača.
Tvár Jacka Rozparovača. Je to maliar Walter Richard Sickert. Fotografia je z roku 1911, vedľa nej jeho autoportrét. Obrazy tohto impresionistického maliara sú vystavené aj v parížskom Louvri.
Najprv motív, potom dôkazy
Sickert mal motív k vraždám. Mal zmrzačený penis a bol impotentný. Bol trikrát ženatý a všetky jeho manželstvá sa rozpadli. Je dosť pravdepodobné, že sa za svoje postihnutie chcel po¬mstiť nevinným ženám.
Autorka začala zbierať dôkazy. Zo svojho obrovského majetku, ktorý sa odhaduje na 150 miliónov dolárov, štyri milióny investovala ho hľadania stôp po Jackovi Rozparovačovi. Skúpila jeho čalúnený nábytok, jeho písací stôl, maliarsky stojan a všetko, čo sa dalo vypátrať.
„Dúfala som, že na predmetoch nájdem Sickertove stopy jeho krvi, aby som s pomocou analýzy DNA vysvetlila a dokázala vraždy staré 114 rokov.“
Lebo stopy krvi Jacka Rozparovača sa dodnes uchovávajú na Scotland Yarde. Okrem toho skúpila 32 maliarových obrazov a nechala ich preskúmať expertmi na analýzu DNA.
Zatiaľ síce genetický materiál nie je jednoznačne dokončený, ale spisovateľka našla iné dôkazy. Dva obrazy sa nápadne podobajú na náčrty, ktoré pracovníci Scotland Yardu nakreslili na miestach činu. Patricia tvrdí: „Sickert nikdy nemaľoval niečo, čo predtým nevidel. Motívy si nevymýšľal.“
Ženy na jeho obrazoch sa až nápadne podobajú jeho obetiam. Jednu z nich namaľoval presne v tej polohe, v ktorej našli zavraždenú Mary Jane Kelly. Na obraze dokonca vidno aj lacný perlový náhrdelník, ktorý mala Mary Jane na krku.
Tento obraz sa volá „Camden Town Murder“. Nahá žena sa nápadne podobá na 5. obeť Rozparovača, Mary Jane Kelly. Zabil ju 9. novembra 1888.
Konečný dôkaz pre identifikáciu sériového vraha priniesli grafologické rozbory. Pri nich experti porovnávali list Jacka Rozparovača, ktorý poslal na Scotland Yard s listami maliara Sickerta. Okrem zhodného písma bol rovnaký aj listový papier – má vodoznaky firmy Perry & Synovia.
Je hádanka storočia konečne vyriešená aj pre samotný Scotland Yard? Z jeho mlčanlivých múrov obvykle veľké vyhlásenia nepočuť. Aj tentokrát zatiaľ pracovníci hovoria: „No comment.“ Ale Patricia Cornwellová je presvedčená: „Každý dnešný súd by na základe týchto dôkazov jednoznačne vyhlásil: Obeste ho!“
16. októbra 1888 napísal vrah žien policajtom: „Chyťte si ma, ak to dokážete.“ So šikovnou ženou v pätách vtedy ešte počítať nemusel.
Noviny z roku 1888 prinášali nákresy Ripperových vrážd. Nazvali ho „Jack the Ripper“ (Rozparovač) preto, lebo svoje obete nožom rozpáral od hrdla až po vagínu.
zed
