Tak ako vymyslený filmový vrah šíril celé roky hrôzu a des. Tento mladý muž, na pohľad sympatický fešák, je diabol v ľudskom tele. Svoje mordy nevykonával preto, lebo chcel napodobňovať hororového hrdinu, ale napadli mu celkom sami. Podobnosť s kanibalom Hannibalom Lecterom je teda čisto náhodná. Len si spomeňte, ako sa dr. Lecter pripravoval na kulinárske večere, pri ktorých pojedal ľudské pečienky a labužnícky ich zapíjal značkovým vínom. Vo filme je to istý druh zábavy. Síce nechutnej, ale človek si môže povedať, „Veď je to iba vymyslený príbeh!“
Kto aspoň občas číta náš časopis vie, že takí ľudia žiaľ aj existujú. Väčšinou však nemajú toľko šarmu, ako Hannibal. Alebo, možno aj hej…
V jednej väznici v ďalekej Sibíri sedí mladý muž. Sériový vrah, ktorý nemá ani štipku úcty pred ľudským životom. Nepozná ani cit ani strach. Má iba 25 rokov, volá sa Vladimir Bratislav a na konte 30 vrážd!
Ako strašne musí nenávidieť! Ako strašne musí nenávidieť ženy! To, čo spáchal, sa ani nedá dobre popísať.
Mal 19 rokov a zatiaľ nik netušil, že je to stelesnený satan. V tom čase sa začal vydávať na lov. Zatiaľ nevraždil, iba sliedil, stopoval, číhal. Vyhľadával mladučké, nevinné dievčatá. O dva roky neskôr sa zmocnil svojej prvej obete, ulovil ju, znásilnil a mimoriadne brutálne zavraždil.
Možno vtedy zistil, ako miluje bezmocnosť umierajúcej ženy, sladkastý zápach krvi zmiešaný s potom brániacej sa obete. To bol iba začiatok.
Ako 21-ročný teda začal sériu najodpornejších vrážd a jeho vyčínanie trvalo tri roky. Dlhé tri roky, kedy si v okolí žiadna žena nebola istá životom. Podarilo sa mu zabiť 30 preňho neznámych žien. Druhou v poradí bola mladá žena, ktorá zavčas ráno behala v parku. Posadnutý násilím, číhal na ňu za kríkom a vrhol sa na ňu odzadu. Znásilnil ju ako kanec a potom sa iba začalo pravé peklo. Bez zľuto¬vania ju mlátil, kopal, a ako divá šelma vypustená z klietky, sa jej zahryzoval do prsníkov, vyhrýzal celé kusy mäsa a hltal, hltal. Keď ho ošiaľ trocha prešiel holými rukami ju uškrtil.
Presne podľa tohto vzoru pokračoval ďalej, jeho výčiny boli čoraz brutálnejšie, posadnutosť smrťou a vyhrýzanie mäsa mu spôsobovali rozkoš. Jednou za ďalších obetí bola 14-ročná Valentína. Otec ju požiadal, aby ráno zabehla k pekárovi pre čerstvý chlieb. O dve hodiny neskôr ju spolu so susedmi našli. Ležala za stromom, iba zopár metrov od rodičovského domu. Bola holá, beštiálne znásilnená, odrezané malé prsia, dohryzené brucho, rozpárané genitálie. Mŕtva.
Jedna z neskorších obetí akoby zázrakom prežila. Ale za akú cenu! Bratislav ju ulovil, ako mnohé predtým, znásilnil a potom ju škrtil, kým nepadla do bezvedomia. Vedel, že nie je mŕtva, ale v ten deň sa mu akosi nechcelo vraždu dokonať. Spravil čosi, čomu sa dá ťažko uveriť: Tento netvor jej vypichol obe oči, aby ho v budúcnosti nemohla spoznať!
Prežila, samozrejme s ťažkým poškodením a úplne slepá. Je celkom pochopiteľné, že je plná nenávisti voči „človeku“, ktorý ju takto doriadil.
30 surových vrážd, jedna horšia ako druhá. Po troch rokoch ho konečne chytili a snáď doživotne zavreli. Svet by sa možno ani nedozvedel o tomto prípade.
Jedna mladá britská novinárka sa však rozhodla masového vraha navštíviť. Dostala povolenie k vstupu a za mimoriadnych bezpečnostných opatrení s Bratislavom spísala rozhovor. Záber až neuveriteľne pripomína scénu z filmu „Mlčanie jahniat“. A novinárka sa podobá na agentku Clarice Starlingovú. Ešte šokujúcejšia bola jej výpoveď: Vrah Bratislav vyzeral skvele a počas celého rozhovoru bol vyslovene „šarmantný“. Prosto človek, na ktorého sa popis vraha vôbec nehodí. Práve táto posledná veta vyvoláva zimomriavky na chrbte. Keby mal aspoň na čele napísané, že je netvor!
