Vražda prostitútky Otýlie Vranskej z roku 1933 je jedna z najzáhadnejších vrážd v histórii Československa. Nielen, že bola spáchaná brutálne, ale vrah nebol nikdy chytený. Teraz historici tvrdia, že budú poznať totožnosť vraha priebehu niekoľkých mesiacov.
Otýlia Vranská bola slovenská prostitútka žijúca v Prahe. Jej vrah ju rozštvrtil a kusy tela napchal do dvoch kufrov, jeden došiel vlakom do Bratislavy a druhý do Košíc. Telo bolo poslané späť do Prahy vyšetrovateľom spolu s ďalším obsahom oboch kufrov. Kufre a veci boli vystavené v Bartolomejskej ulici v budove policajného riaditeľstva, aby si ľudia mohli predmety prehliadnuť pre prípad, že je spoznajú.
Telo bolo starostlivo umyté a odrezaná hlava učesané a nafotená. Fotka potom vyšla v novinách, aby mohla byť obeť identifikovaná. Otyliu spoznala jedna z jej sestier, ktorá tiež pracovala v Prahe.
Vrah nebol nikdy chytený. Špekulovalo sa o kučeravom blondínovi, s ktorým bola žena videná naposledy, ale aj o mužovi, ktorý pod prezývkou posielal do novín listy so svojím priznaním. V tých sa objavovali aj nezverejnené detaily k prípadu, ale pisateľ nebol nikdy chytený.
Teraz sú vraj ale historici len krôčik od vyriešenie tejto vraždy. „Máme dvoch možných páchateľov,“ uviedol vedúci správy zbierok Múzea Polície ČR Radek Galas. Vyšetrovanie sa im podarilo zúžiť len na dvoch podozrivých a identitu vraha by mali poznať do leta. Vychádzali zo starých spisov a testov DNA podozrivých. Pri vyšetrovaní prípadu im pomohlo pozerať sa na veci inak, než ako ich vnímali naši predkovia, bez stresu a tlakov, pretože sa jedná o vraždu starší ako osemdesiat rokov. Identitu podozrivých ale prezradiť nechcel, kým sa nepotvrdí všetky testy.
„Analyzovať cez osemdesiat rokov starú DNA
už je samo o sebe unikum a klobúk dole pred technikmi, ak sa im to podarí. Zároveň bude potrebné získať porovnávaciu vzorku. A to už sa dostávame skôr k otázke etickej ako praktickej – skúste niekoho požiadať o DNA s tým, že jeho prapredok bol možno vrah. Navyše, aj keď nám vyhovie, budeme skúmať DNA ob generáciu, nie priameho potomka, čo je problém. Môže sa stať, že vzorka nesadne, ale to by som predbiehal … Nechajme to odborníkom,“ prezradil v rozhovore pre týždenník Instinkt policajný historik Radek Galas.
Prípad patrí k zrejme najznámejším policajným pomníčkom. Čo ho robí tak populárnym? Podľa Galasa to nie je brutalita, s akou bol čin vykonaný. „Mord Herty Černínovej bol drsnejší. V jej prípade jej vrah Miroslav Šmíd najskôr rozmlátil hlavu závažím, potom ju narval do vane a tam doslova a do písmena dobodal nožnicami a nožom na chleba. Naproti tomu Otýlia Vranská – akokoľvek to znie cynicky – bola „len“ podrezania,“ vysvetlil.
„Sedem gulí ako v Sarajeve“
Tvrdí, že za popularitou stojí tajomno. „Jednak vrah nezvyčajne poslal telo preč dvoma na sebe nezávislými vlakmi, teda nastal problém s identifikáciou, za druhé bola žena zabitá siedmich bodnými ranami – sedmička je magické číslo, tiež sa hovorí „sedem gulí ako v Sarajeve“-, preto v tomto vraždenia videli určitú symboliku.“
„Ale predovšetkým si začal s políciou a tlačou písať takzvaný Fantóm ulice. Poslal redakciám päť listov, v ktorých presne popisoval, ako zavraždil Otylia Vransko, spomínal svoju minulosť, uvádzal svoje motívy, a dokonca hovoril o tom, že už v roku 1929 zavraždil prostitútku menom Jana Janotová. Tá bola vtedy nájdená vo Všenory a jej vrah nebol nikdy chytený,“ opísal Galas. Čoskoro sa ukázalo, že si dopisovateľ však vymýšľa – opis vraždy nesedel.
„Ale pre vtedajší verejnosť bola predstava Fantóma ulice Karla XY túžiaceho po krvi, ako sa dotyčný podpisoval, obrovská senzácia,“ dodal policajný historik.
