V septembri roku 1941 vydali Nemci nariadenie, podľa ktorého sa všetci Židia z Kyjeva mali zhromaždiť. Viac ako 33 tisíc obyvateľov netušilo, že ide na smrť.
Židia si so sebou mali vziať všetky osobné doklady, cennosti, peniaze a oblečenie. Kto neposlúchol nariadenie, hrozila mu smrť zastrelením. Kyjevskí obyvatelia poznali nacistické metódy veľmi dobre, a preto ich ani nenapadlo príkazu neposlúchnuť. Netušili, že ich osud je už dávno spečatený. Dni 29. a 30. septembra 1941 mali byť dátami ich smrti…
Po zhromaždení boli odvlečený do rokliny Babyn Jar, ktorá sa nachádzala tri kilometre od Kyjeva. Tu boli rozdelení do skupín a nahých nahnali do rokliny. Tam celú akciu prevzali členovia Schutzpolizei. Mužom, ženám i deťom prikázali ľahnúť si tvárou na zem a jedného po druhom začali strieľať zozadu. Kto sa na miesto dostavil neskôr, ten si musel ľahnúť na mŕtvych ľudí a čakať, až svoju ranu dostane on. Celý masaker trval nekonečné dva dni.
„Už bola tma. Postavili nás do radu a začali strieľať. Zavrela som oči, zaťala päste, trochu vyzdvihla všetky svaly a skočila som ešte skôr, než ma stačila guľka trafiť. Dopadla som na mŕtve telá. Nemci nás obchádzali a dorábali tých, ktorí sa ešte hýbali. Mŕtve telá potom začali zasypávať hlinou. Časť spadla aj na mňa a ja sa začala dusiť. Bála som sa pohnúť, ale musel som sa nadýchnuť. Rozhodla som sa, že radšej budem zastrelená než zaživa pochovaná. vyhrabal som sa hore. Musela som byť opatrná, pretože všade boli svetla bateriek a každý, kto sa pohol alebo zastonal, bol zastrelený. Našťastie som sa dokázala odplaziť k jednej zo stien rokliny a s pomocou posledných kúskov síl som utiekla,“ spomínala na súde Dina Proničeva, jedna z mála preživších masakru.
Dokumenty odoslané do Berlína hovorili o viac ako 33 tisíc zavraždených Židov. Jednalo sa tak o najväčšiu hromadnú vraždu 2. svetovej vojny, ku ktorej došlo na jednom mieste. Babyn Jar slúžilo ako pohrebisko ale aj v ďalšom priebehu okupácie a okrem ďalších desaťtisícov Židov, Rómov alebo Ukrajincov tu naposledy spočinuli partizáni a vojnoví zajatci.
Všetky obete dnes spomína pamätník, ktorý bol na mieste postavený.
