Freddie Nanda Oversteegenová a jej o dva roky staršia sestra Truus Mengerová sa stali jednými z najaktívnejších členiek holandskej ženskej odbojovej bunky. Freddie pritom v tom čase bolo len 14 rokov. Počas nacistickej okupácie strieľali z bicykla esesákov v uliciach severoholandského Haarleme alebo ich zvádzali a následne ich namiesto chvíľok rozkoše obdarovávali guľkou.
Truus sa narodila 29. augusta 1923 a Freddie 6. septembra roku 1925 v dedine Schotene neďaleko Haarleme. Ich rodičia sa rozviedli a sestry vyrastali iba s matkou, zapálenou komunistkou. Tá im už od útleho veku vštepovala cit pre sociálnu zodpovednosť a triedny spravodlivosť.
Napriek chudobe boli vedené k pomoci blížnym, vyrábali bábiky pre deti trpiace v španielskej občianskej vojne, pomáhali židovským deťom, a dokonca spolu s matkou poskytli dočasné útočisko dvom párom utečencov z Nemecka a Amsterdamu.
Anjelské mrchy
Freddie mala len štrnásť, keď spolu so sestrou rozdávala protinacistické brožúrky a vylepovali plagáty. Vtedy si ich všimol veliteľ odboja v Haarleme Frans van der Wiel a požiadal ich matku, či by sa mohli stať súčasťou odboja. Bez váhania súhlasila. Maskovanie bolo dokonalé, málokto by dve nežné dievčatá podozrieval z vražedných úmyslov.
Spolu s Hannie Schaftovou, legendárnou holandskou odbojárkou známou ako Dievča s červenými vlasmi, sa učili vyhadzovať dynamitom do vzduchu mosty a železničné trate a strieľať nacistov z bicykla. Ich hlavná odbojová stratégie ale bola oveľa rafinovanejšie.
Bývalý policajt zo šanghajských uličiek naučil Britov zabíjať a vymyslel pre nich špeciálny nôž
Láska, sex, poprava
Mladé dievčatá začali navštevovať miestne bary a krčmy, kde sa schádzali nacisti. Vstupovali s nimi do naivných hovorov a následne ich lákali na prechádzky do lesa. Pripití a nadržaní esesáci za nimi cupitali ako oslici za čerstvou trávou. V lese ich potom ale namiesto milostných hrátok čakala smrť. Ďalší členovia odbojovej skupiny ich na odľahlom mieste chladnokrvne zlikvidovali.
Zmierenie príde časom
Koľko mužov zniesol sestry týmto spôsobom zo sveta, nemožno spočítať. S traumami sa podľa svojich slov vyrovnávali celý život. Truus pracovala následne ako umelkyňa a tvorila sochy inšpirované odbojom, Freddie svoj život po vojne zasvätila rodine a svojim trom deťom.
Holandský premiér Mark Rutte im v roku 2014 udelil Mobilizačný vojnový kríž, ocenenie za služby v druhej svetovej vojne.
Keď v roku 2018 Freddie ako posledná zostávajúca členka najslávnejšej holandskej odbojové bunky zomrela, bolo zverejnené množstvo rozhovorov, ktoré počas života dala. V jednom z nich zaznelo. „Vystrelila som sama z pištole a videla ich padať. Čo sa vo vnútri vás v takú chvíľu ozve? Chcela som im samozrejme pomôcť sa zdvihnúť,“ uviedla.
