Príbeh lásky medzi Sadou Abe a Kicizo Isidou bol naozaj tragický a ku koncu až nechutný. Aj keď Abe Isida zavraždila, odrezala mu jeho penis, ktorý potom nosila pri sebe a dokonca sa s ním uspokojovala.
Všetko začalo 23. apríla roku 1936 v Tokiu, kde sa v jednom hoteli milovali Sada a Kicizo. Mal to byť krátky románik, Kicizo mal svoju manželku, ku ktorej sa chcel vrátiť. Lenže z jednej noci bola ďalšia a potom ďalšia, a tak sa krátky románik premenil vo vášnivú lásku.
Tí dvaja sa tak milovali, že nehodlali prestať, ani keď do izby vstúpila chyžná, aby im priniesla čaj. Boli to doslova sexuálne orgie. Obaja sa poznali dva mesiace, Kicizo najal Sadu Abe, aby pracovala v jeho reštaurácii ako čašníčka. Sada utekala pred životom prostitútky, ku ktorému ju donútili jej vlastní rodičia. Už ako tínedžerka musela uspokojovať veľa milencov, alebo skôr klientov. Neskôr sa stala prostitútkou so štátnou licenciou, čo bola vtedajšia legálna forma prostitúcie. Lenže okrádala svojich klientov, a tak skončila ako nelegálna prostitútka v jednom tokijskom bordeli. Na ten ale vykonala záťah polícia. Sada už mala problémov dosť a rozhodla sa živiť normálnou prácou. Práca čašníčky v rybej reštaurácii sa zdala byť to pravé. Majiteľom reštaurácie bol práve Kicizo Isida.
Na konci ich sexuálneho pobytu v hoteli ale Isida vyhlásil, že sa musí vrátiť k manželke, že to inak nejde. Lenže Sada to niesla veľmi ťažko a zohnala si niekde kuchynský nôž. S tým sa vrhla na Isida a vyhrážala mu, že ho zabije, ak ju opustí. Sada bola opitá a Isida bol skôr prekvapený než vydesený.
Znovu podľahli vášni a začali sa milovať, Sada ale mala pri sebe stále nôž. S tým sa pohrávala a napichla naň nežne Isidov penis. Isida navyše chcel, aby ho pri milovaní zväzovala a škrtila. Ďalšie dva dni prebiehali v izbe sadomasochistické hrátky, pri ktorých Isida stále stupňoval medze, za ktoré chcel zájsť. Chcel byť škrtený stále viac. A v žartu povedal, že by chcel byť uškrtený úplne. To mu Sada nasledujúci deň splnila. Vedela, že ide o želanie vyslovené buď v žartu, alebo pod vplyvom sexuálneho vzrušenia. Napriek tomu svoj čin dokonala a milenca uškrtila.
Odrezala mu potom penis, ktorý starostlivo zabalila do papiera a uschovala. Jeho krvou napísala na stenu odkaz: „My, Isida a ja, sme teraz voľní.“ A nožom na jeho ruku vyryla svoje meno. Potom sa odhlásil z hotela a zmizla aj s penisom.
Prípad sa rýchlo dostal do novín, krajinu zachvátila panika a celá japonská polícia hľadala Sadu Abe. Každú chvíľu sa objavovala hlásenie, že niekto niekde ženu videl. Vždy sa ale ukázalo, že ide len o plané poplachy. Sada medzitým v pokoji nakupovala v Tokiu a žila pod vymysleným menom v jednom hoteli. Plánovala ale samovraždu skokom zo strechy. Niekoľkokrát sa tiež pokúšala použiť Isidov penis ako sexuálny nástroj, ale ako neskôr sama povedala, nebolo to možné, penis už bol len zvráskavené kúsok mäsa a kože.
Potom na jej hotelovú izby zaklopala polícia, ktorá sa jej medzitým dostala na stopu. Sada im pokojne otvorila a ukázala im Isidov penis ako dôkaz, že našli správnu osobu. K činu sa priznala a na súde požadovala popravu. Ten ju ale odsúdil len na šesť rokov väzenia. Odsedela si päť a bola predčasne prepustená. 
Snažila sa na seba neupútať pozornosť, ale médiá ju čoskoro vypátrali. Abe potom dávala rozhovory, písali sa o nej články a dokonca bol podľa jej príbehu natočený aj film. Pracovala ako čašníčka ďalších dvadsať rokov. Potom bez stopy zmizla a dodnes nikto nevie, kde sa nachádza alebo čo sa s ňou stalo. Isidov penis bol odovzdaný fakulte medicíny v Tokiu. Nakoniec z lasky ostal len zošuverený penis.
