Volá sa Smútok a túžba po druhej polovičke, dieťati, ale hlavne po láske.
Človek už dokáže doceniť úprimný záujem o svoju osobu a tiež vie odlíšiť skutočný pocit od túžby. Ak ste boli doteraz aspoň trocha smelí, máte pár pekných zážitkov so vzťahmi na triku.
Práve vďaka tomu, už nie som ochotná do toho ísť, ak to neťahá mňa. Takže som sama. Už dlho. Ale najhoršie je, že nikto zaujímavý nechodí a nechodí- akoby bol môj princ opitý v bare a zabudol po mňa prísť na jednorožcovi a mne ide puknúť srdce. Umiera mi celé vnútro, plačem aj keď píšem tieto slova… Hrozná na tom je, práve ta moja neviditeľnosť. Od určitého veku už po mne tak nepasú, asi na mne vidno, že by to nebolo jednoduché a to ich rovno odrádza. K tomu mám dcéru- 98% mužov odo mňa preto bočí. Akoby sme s dcérkou mali lepru. Mám toho už dosť. Nestačí, že sa jej venujem na sto %!? Kto dá lásku a pozornosť mne!? Asi(zrejme)som zakliata. Pretože muži, ktorí by ma eventuálne zaujímali, mi nevenujú pozornosť. Naopak, páčim sa odo mňa menším, škaredším, hlúpejším a vôbec nie mojim typom a to myslím (bez urážky). To mám kvôli túžbe po partnerovi znásilňovať seba samu a aj svoju myseľ, s niekým, koho vlastne ja nechcem!? Možno to vy dokážete, ale ja mám takú povahu- neviem predstierať a nútiť sa do vzťahu, ak to necítim- som utekací typ, zdrhám pred záväzkom bez túžby a lásky. Ale toto obdobie vzduchoprázdna je neskutočne hnusné. A príde mi totálne nespravodlivé, že práve ja nemám mio corasona…som aj som vždy bola vo vzťahu úprimná, verná a ak som ľúbila naplno, tak prečo ma šťastie obchádza už niekoľko rokov? Prečo? Ľudia vám hovoria- neboj sa, príde to, keď to budeš najmenej čakať a tiež, že som príliš náročná. Lenže ono to nechodí už štyri roky!!! Prestávam veriť, že sa mi čakanie na Godota oplatí.
Snáď áno. Dufam, že muž, o ktorom snívam, ocení moju silu a nepustí ma jedného dňa za to z náručia a ani od seba. Lenže najviac si želám, aby to bolo vzájomné.
Vážte si, ak ste toho človeka našli skôr a snažte sa to nepokaziť!!!;)
Lilith W
