Ten muž viedol vzorný život. Nemal žiadnych nepriateľov. A predsa ho našli s devätnástimi bodnými ranami na tele. Kto ho zabil?
Polícii sa to podarilo zistiť. To však nebolo najmenšie prekvapenie.
Keď 22. januára pani B… a jej štrnásťročná dcéra Sofia zastali pred svojím domom na predmestí Bratislavy, všetko sa zdalo pusté a pokojné. Celá štvrť akoby sa ponorila do spánku. Ženy prešli cez malú železnú bránku a zamierili k zaskleným vchodovým dverám… V tej chvíli objavili na zemi zakrvavený kuchynský nôž.
Keď 22. januára pani B… a jej štrnásťročná dcéra Sofia zastali pred svojím domom na predmestí Bratislavy, všetko sa zdalo pusté a pokojné. Celá štvrť akoby sa ponorila do spánku. Ženy prešli cez malú železnú bránku a zamierili k zaskleným vchodovým dverám… V tej chvíli objavili na zemi zakrvavený kuchynský nôž.
Jeden svedok videl vraha
Pani B… nechala dcérku za sebou a podišla ešte niekoľko krokov ďalej. Vtom zbadala, ako sa okolo mihla akási postava a stratila sa v tme a začula aj kroky. Votrelec ušiel. Pri pohľade na dom pani B… striaslo od hrôzy. Pred schodmi vedúcimi do pivnice zbadala telo svojho manžela Michala v mláke krvi. Nešťastník utŕžil devätnásť rán nožom. Bol mŕtvy… Pani B. sa otočila a rozbehla sa na ulicu vyrážajúc zúfalé výkriky. Susedia, čo ju počuli, okamžite zavolali políciu a požiarnikov.
O niekoľko hodín neskôr, keď mŕtvolu Michala B. odviezli do márnice, začala polícia s vyšetrovaním. Prvé, čo vyšetrovatelia zistili, že vrahom nebol vlamač. Žiadne dvere ani okná neboli rozbité a nič z domu sa nestratilo…
Kto teda mohol zavraždiť štyridsaťročného Michala B., človeka pokojného, vždy usmiateho, príjemného, ktorého si všetci susedia vážili a mali ho radi?
Vyšetrovatelia sa, pochopiteľne, zamerali aj na minulosť zavraždeného v nádeji, že snáď práve tam nájdu vysvetlenie tohto tragického činu. Ale nie. Minulosť Michala B. bola čistá ako krištáľ. Vyrástol v dome, kde ho našli mŕtveho, a ktorý kedysi postavil jeho starý otec. Celých dvadsať rokov pracoval ako kúrenár. Mal dve deti. Nepil, nefajčil, nebol hráčom. Jeho jedinou vášňou boli motorky.
Vo vyšetrovaní pomohla výpoveď susedy, ktorá takisto videla krátko predtým, ako pani B. našla mŕtve telo svojho manžela, postavu, ktorá sa stratila v tme. Podľa nej to bola postava mladého muža…
Mladý muž? Dobre. Ale ktorý? Veď toľko mládencov sa večer prechádza pred vlastným domom. Staršia dcéra Michala B. je veľmi pekná. Jej spolužiaci z gymnázia ju každý deň vyprevádzali až po ich dom a často sa tam chvíľu zdržali na kus reči. Žeby sa niektorý z nich snažil zapliesť ju do nejakej aféry s drogami? Pokúšal sa Michal B. brániť svoju dcéru a zaplatil za to svojím životom? V priebehu mravenčej práce skúmali vyšetrovatelia jednu hypotézu za druhou. Nakoniec narazili na mládenca, ktorý sa na vlas podobal podozrivému.
Volá sa Martin A., má šestnásť rokov a je šialene zaľúbený do Sofie, ktorá však oňho nejavila záujem… Je pravda, že títo dvaja mladí ľudia nemali absolútne nič spoločné. Sofia je pekná, elegantná, sebaistá, Martin zakomplexovaný mládenec.
Čo však nedokázal zatajiť, bola jeho nešťastná láska k Sofii. Neustále sa snažil dohovoriť si s ňou schôdzku, hocikedy zastal pred ich domom a vykrikoval na ňu pod jej oknami. Michala B. to rozčuľovalo. Niekoľko dní pred svojou smrťou dokonca vyšiel pred dom a osopil sa na mládenca:
„Tak teraz toho mám dosť. Odíď a nechaj moju dcéru na pokoji.“
„Tak teraz toho mám dosť. Odíď a nechaj moju dcéru na pokoji.“
No na druhý deň bol Martin zasa pod Sofiiným oknom. Tentoraz to dožralo aj Sofiu. Rozhodla sa, že s ním už viac neprehovorí ani slovo.
Sofiino odmietnutie uvrhlo Martina doslova do šialenstva. Bol presvedčený, že všetkému je na príčine jej otec. A ten mu za to musí zaplatiť.
22. januára strávil Martin väčšiu časť popoludnia basketbalom so svojím najlepším kamarátom Cyrilom. Okolo ôsmej večer sa mládenci vrátili do Martinovho bytu. Ten to využil a strčil si do vrecka nohavíc dva kuchynské nože s nabrúseným ostrím. Potom sa spolu pobrali hrať karty.
Sofiino odmietnutie uvrhlo Martina doslova do šialenstva. Bol presvedčený, že všetkému je na príčine jej otec. A ten mu za to musí zaplatiť.
22. januára strávil Martin väčšiu časť popoludnia basketbalom so svojím najlepším kamarátom Cyrilom. Okolo ôsmej večer sa mládenci vrátili do Martinovho bytu. Ten to využil a strčil si do vrecka nohavíc dva kuchynské nože s nabrúseným ostrím. Potom sa spolu pobrali hrať karty.
„Celé popoludnie i večer sa mi Martin videl normálny,“ vypovedal neskôr Cyril. Nikdy by mi nenapadlo, že je schopný takého činu…
O desiatej večer sa Martin pobral pešo k domu rodiny B. Cestu poznal naspamäť, veď ju prešiel nespočetnekrát v nádeji, že uvidí „svoju“ Sofiu… Keď tam prišiel, Michal B. bol sám.
Čo sa stalo potom? To presne nevie nikto. Michal B… a Martin sa nepochybne zhovárali, ale nevedno, čo si povedali… Isté je, že tón rozhovoru sa zvyšoval a všetko sa skončilo tým, že Martin vytiahol kuchynské nože a vrhol sa na Sofiinho otca.
Čo sa stalo potom? To presne nevie nikto. Michal B… a Martin sa nepochybne zhovárali, ale nevedno, čo si povedali… Isté je, že tón rozhovoru sa zvyšoval a všetko sa skončilo tým, že Martin vytiahol kuchynské nože a vrhol sa na Sofiinho otca.
Mládenec sa priznal k svojmu činu
25. januára policajti zatkli Martina A. Mládenec sa priznal v plnom rozsahu. Teraz čaká vo vyšetrovacej väzbe na súdne pojednávanie, kde sa rozhodne o jeho ďalšom osude.
Pred domom rodiny B. stojí Michalov sivý Seat na svojom mieste. Michal B. nemohol tušiť, že zomrie tak rýchlo, rukou mládenca šialene zaľúbeného do jeho dcéry.
Pred domom rodiny B. stojí Michalov sivý Seat na svojom mieste. Michal B. nemohol tušiť, že zomrie tak rýchlo, rukou mládenca šialene zaľúbeného do jeho dcéry.
Ilustroval Jozef Homola
