Legendárna americká diaľnice Route 66 sa za necelých 60 rokov svojho prevádzky stala dôležitou dopravnou tepnou, ale aj ospevovanú legendou.
Diaľnica, ktorá spájala západné pobrežie Spojených štátov s Chicagom, bola sprevádzkovaná pred 90 rokmi, 11. novembra 1926. Ako diaľnica prestala slúžiť 27. júna 1985.
Diaľnica, ktorá spájala západné pobrežie Spojených štátov s Chicagom, bola sprevádzkovaná pred 90 rokmi, 11. novembra 1926. Ako diaľnica prestala slúžiť 27. júna 1985.
Matka ciest, ako ju nazval vo svojom románe Ovocie hnevu spisovateľ John Steinbeck, Hlavná trieda Ameriky či Cesta slávy bola v polovici 80. rokov nahradená novými piatimi diaľnicami. Určité úseky Route 66 potom prevzali jednotlivé štáty, niektoré súkromníci, iné boli opustené úplne.
Prevádzka na legendárnej ceste, ktorej hlavným sloganom je „Get Your Kicks on Route 66“ (Poriadne sa odviaž na Route 66), je teraz skôr symbolický, od 90. rokov 20. storočia sa snažia rôzne spolky Route 66 zachovať ako technickú pamiatku pre ďalšie generácie. A po legende jazdia všemožní dobrodruhovia, napríklad motorkári či cyklisti.
Hlavnú zásluhu na vybudovaní východozápadnej diagonály mal podnikateľ Cyrus Avery (hovorí sa mu otec Route 66). Na jeho popud sa v roku 1921 začalo uvažovať o stavbe cesty, ktorá mala najmä pritiahnuť pracovnú silu na západ krajiny.
Trasa Route 66, ktorá bola otvorená 11. novembra 1926, viedla z Grand Parku v Chicagu do Los Angeles (od roku 1936 do Santa Moniky), merala 3940 kilometrov, prechádzala tromi časovými pásmami a ôsmimi štátmi (Illinois, Missouri, Kansas, Oklahoma, Texas, Nové Mexiko, Arizona a Kalifornia), pričom najkratší úsek (21 km) je v Kansase a najdlhšia (784 km) v Novom Mexiku. Route 66 pretínala veľké mestá, Chicago, Springfield, Oklahomu, St. Louis a ďalšie, viedla cez kalifornskú púšť Mojave aj cez niekoľko indiánskych území, z ktorých najväčší je rezervácia kmeňa Navajov v Novom Mexiku. Nikdy nekončila pri oceáne, ale na dnešný križovatke Lincolnovho bulváru a bulváru Olympic v kalifornskom meste Santa Monica.
Podľa Averyho želania mala niesť číslo 60. Rovnaké pomenovanie si však priali stavitelia pre cesty v iných častiach USA. Nakoniec Avery navrhol číslo 66, aj keď sa s takýmto označením nepočítalo. Dve šestky mali výhodu v tom, že sa ľahko pamätajú a tiež pri vyslovení oveľa lepšie znie.
Jedným z prvých úloh, ktorý Route 66 pripadol, súvisel s rokmi hospodárskej krízy, veľkého sucha a prachových búrok v 30. rokoch. Mnoho rodín z Oklahomy, Texasu či Kansase vtedy prišlo o obživu a nezostalo im ako sa vydať na západ do Kalifornie, zeme „mlieka a medu“, po Route 66.
Počet áut na diaľnici stále stúpal. Začalo sa jej hovoriť Hlavná trieda Ameriky, pretože ju často využívali aj vodiči kamiónov. Pretože cesty kopírovala všetky nerovnosti terénu, získala časom prezývku krvavá. Väčšej bezpečnosti pomohlo postupné asfaltovanie cesty. To bolo dokončené v roku 1938 a nahradilo pôvodné štrk. Route 66 sa stala prvou americkou cestou svojho druhu pokrytou asfaltom.
Počas druhej svetovej vojny znovu mierili tisíce ľudí po Route 66 na západ. Ich cieľom boli kalifornskej podniky zamerané na vojnovú výrobu, ale diaľnicu využívala na presuny i armáda.
Po vojne prispel k rastúcemu ohlasu Route 66 sľubne sa rozvíjajúci turistický priemysel a podnikateľom v okolí diaľnice nastali zlaté časy. Pozdĺž Route 66 sa objavili prvé rýchle občerstvenia (napríklad v kalifornskom San Bernardine bola otvorená prvá reštaurácia McDonald’s).
Prapôvod úpadku Route 66 spadá do roku 1956, kedy prezident Dwight Eisenhower podpísal zákon o novom systéme amerických diaľnic.
Eisenhower sa totiž ako veliteľ spojeneckých vojsk v Európe za druhej svetovej vojny videl v nemeckých diaľniciach, ktoré umožňovali rýchlejšiu a plynulejšiu jazdu než americké. Trasa Route 66 bola upravovaná tak, aby sa vyhla veľkým mestám a viedla pokiaľ možno priamym smerom. Niektoré úseky rozšírili na štyri pruhy, pozdĺž iných vybudovali úplne nové cesty.
Route 66 sa stala trvalou súčasťou americkej kultúry. Okrem Steinbecka ju preslávil napríklad jazzový pianista Bobby Troup, ktorý napísal pieseň Route 66 (Get Your Kicks On), ktorá sa stala hitom a priniesla slávu interpretom ako Nat King Cole, Chuck Berry, The Rolling Stones alebo Depeche Mode. Route 66 vystupovala i vo filme Bezstarostná jazda s Petrom Fondom a Dennisom Hopperom či v animovanom filme Autá.
Route 66 sa stala trvalou súčasťou americkej kultúry. Okrem Steinbecka ju preslávil napríklad jazzový pianista Bobby Troup, ktorý napísal pieseň Route 66 (Get Your Kicks On), ktorá sa stala hitom a priniesla slávu interpretom ako Nat King Cole, Chuck Berry, The Rolling Stones alebo Depeche Mode. Route 66 vystupovala i vo filme Bezstarostná jazda s Petrom Fondom a Dennisom Hopperom či v animovanom filme Autá.