Richard Kuklinski sa narodil v Jersey City v roku 1935. Za svoj život stihol zniesť zo sveta dve stovky ľudí. Vďaka tomu, že mŕtve telá ukladal do mrazničiek, si vyslúžil prezývku Iceman – Ľadový Muž.
Detstvo malého Richarda rozhodne nebolo žiadnou idylkou. Jeho otec Stanley Kuklinski bol poľským imigrantom a matka Anna bola zase dcérou imigrantov z Írska. Hádky a bitky boli doma na dennom poriadku. Richard so svojimi súrodencami bol často bitý dokonca aj násadou od metly, bežné boli aj rany päsťou od otca. Matka síce všetky svoje deti viedla v prísnej katolíckej výchove a museli pravidelne navštevovať kostol, aj ona sa však na deťoch dopúšťala fyzického násilia. Všetko vyvrcholilo smrťou Richardovho brata Floriana, ktorého otec de facto zabil. Päťročný chlapec zomrel na následky „výprasku“, rodičia všetko ututlali ako pád zo schodov.
Niet divu, že Richard svojich rodičov nenávidel, ale tiež sa v ňom hromadila zlosť a vykvital vlastnou brutalitou. Zabíjal mačky zo susedstva, často sa bil, v trinástich rokoch sa dopustil prvej vraždy. Bola to síce sebaobrana, ale veľmi neprimeraná. Richarda šikanovala jedna miestna partia zvaná Project Boys a Richard ubil drevenou násadou od metly vodcu bandy, istého Charlieho. Mŕtvole vyrazil zuby a odrezal končekmi prstov. Už vtedy si počínal systematicky a cieľavedome. Ostatne v tomto prípade sa to vyplatilo. Telo Charlieho hodil do vody, a nikdy sa tak nenašlo. Prvá vražda mu teda prešla veľmi ľahko.
Ľudí zabíjal aj ďalej, pri náhodných stretnutiach, krčmových bitkách, alebo keď mu podľa jeho slov „robili neslušné návrhy“. Podsvetie sa o tomto zbesilom bitkárovi čoskoro dopočula a začalo sa o neho zaujímať.
Netrvalo dlho a Kuklinski začal slúžiť mafii, najmä bol spojený s neslávne slávnu rodinou DeCavalcante v Newarku, ale slúžil aj mocnému syndikátu, tzv. Piatim rodinám z New York City. Jeho povedzme nadriadeným bol mafián Roy DeMeo, pre ktorého vykonával vraždy.
Arzenál zbraní, ktorými zabíjal, bol takmer nekonečný. Okrem pištoli, nožov a sekier používal tiež motorové píly, granáty, alebo dokonca kuše. Ako sám hovoril, viac než samotné vraždenie ho bavila príprava a pozorovanie obete.
S mŕtvolami zaobchádzal rôzne. Dával ich do sudov, zahrabával pod zem, strkal do kufrov áut na vrakoviskách a vraj mal dokonca jaskynu, kde sa o mŕtve telá postarali krysy. Svoje obete tiež mrazil, aby sa nezistilo, kedy presne zomreli, čím polícií sťažil pátranie. Práve to mu vynieslo prezývku Ľadový Muž, hoci túto metódu nevymyslel, ale „okopíroval“ od sériového vraha Roberta Pronge, pôsobiaceho pod prezývkou Mr. SOFTEE. Kuklinskému sa nehovorilo len Iceman, ale aj Armáda jedného muža alebo Sám Diabol.
Mr. SofteeAj jeho fyzický vzhľad bol impozantný. Meral 198 cm a vážil 122 kilogramov. Navonok to bol usporiadaný občan, ktorý žil s manželkou a deťmi na predmestí Jersey City, zvanom Dumont. Rodina údajne nikdy nevedela, že Kuklinski je nájomný vrah. Mal síce navonok povesť tatka od rodiny živiaceho sa bližšie nešpecifikovaným obchodom, ale doma sa často podobal svojmu vlastnému otcovi. Bil svoje deti i manželku, ktorú dokonca porezal nožom.
Kuklinski toho mal na svedomí ale ďaleko viac než len vraždy. V polovici osemdesiatych rokov sa angažoval aj v drogách, pornografii, praní špinavých peňazí a obchodu so zbraňami. Lenže práve jeho široké portfólio činností sa mu časom vypomstilo. Kuklinski totiž začal robiť chyby. Do jeho blízkosti sa infiltroval tajný agent Dominick Poilifrone. Ten sa prezentoval ako skúsený nájomný zabijak, čím si získal Kuklinského dôveru. Potom mu predal kyanid, ktorý mal Kuklinski použiť pre svoju ďalšiu vraždu. Chvíľu po prevzatí ho zatkla polícia a rovnako tak i jeho ženu.
Kuklinski bol uväznený a v roku 1988 odsúdený na doživotie. Z väzenia potom dával veselo rozhovory, v ktorých sa chválil počtom zabitých ľudí, niekedy udával stovku obetí, inokedy 250. Sama polícia si nikdy nebola presným počtom istá, potvrdených vrážd boli rozhodne desiatky. Niektorých zabil na príkaz svojich mafiánskych šéfov, iných takpovediac z vlastnej iniciatívy.
S Kuklinskym strávil celkovo 240 hodín autor Philip Carlo, ktorý detailne opísal jeho príbeh. V roku 2005, po sedemnástich rokoch vo väzení, mu diagnostikovali neliečiteľnú Kawasakiho chorobu. Po niekoľkých mesiacoch zomrel vo veku 70 rokov.
Kuklinski je dodnes považovaný za nájomného vraha s najväčším počtom vrážd na konte, ktorého sa kedy podarilo dolapiť. A to aj napriek tomu, že počet mŕtvol, ktoré za sebou zanechal, sa nikdy nepodarilo presne zistiť.
Svojich činov nikdy neľutoval, obhajoval sa tým, že nezabíjal deti, ale iba gangstrov, dílerov drog a ďalšie kriminálne živly.
Aj film bol v roku 2013 natočený:
