Koronavírová epidémia u nás pomaly ustupuje do pozadia. Napriek tomu zostáva hrozbou, a to predovšetkým preto, že na mnohých miestach vo svete stále eskaluje. Príkladom za všetko je India, ale aj Južná Amerika. Také Peru sa teraz stretáva s druhou a ešte horšou vlnou epidémie, ako prezradila kolumbijská lekárka Diana Galindo, zdravotnícka referentka projektu Lekári bez hraníc. Opísala tvrdé vládne opatrenia, žalostnú situáciu okolo očkovania, ale aj absolútne vyčerpanie lekárov.
Dá sa povedať, že sa Peru teraz potýka s novou a silnejšou vlnou epidémie ochorení covid-19?
Krajina teraz naozaj prechádza druhou, závažnejšie vlnou ochorenia. Začala už v januári a je horší ako minuloročná. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že počty nakazených čoskoro klesnú. Rôzne regióny v Peru boli samozrejme ovplyvnené odlišne. Zdá sa, že v niektorých častiach Peru už prekonali vrchol epidémie, zatiaľ čo iné regióny čelia novému nárastu prípadov.
Prečo je táto vlna silnejší? Je to kvôli brazílskej variante (P1), ktorá je nákazlivejšia a odolnejšia voči vakcínam?
Zdravotnícke úrady prítomnosť varianty P1 v niektorých oblastiach potvrdili. Možno tak rozumne očakávať, že to k rýchlemu šíreniu vírusu prispelo. Okrem toho ale existujú aj náznaky novej varianty koronavírusu s názvom č.37, ktorá sa šíri práve v Peru, Chile a aj v ďalších krajinách. Vedci ešte potrebujú viac analýz, aby vedeli, či je č.37 nákazlivejšie, ľahšie prenositeľné alebo virulentnejšie, než ostatné známe varianty. Doteraz sme ale vypozorovali, že v Peru sú nakazení mladší ľudia v porovnaní s prvotnými ohniskami, keď boli postihnutí predovšetkým starší ľudia. Musíme ale počkať na ďalšie analýzy, aby sme mohli povedať čokoľvek ďalšieho.
Vláda si neberie servítky, tvrdé opatrenia predlžuje
Spomenuli ste, že je situácia v regiónoch odlišná. Kde je epidémia teda na vrchole, ako to napríklad vyzerá v dedinách a v pralesných oblastiach?
Našťastie v niektorých najvzdialenejších regiónoch je situácia stabilná. Stretli sme sa s predstaviteľmi domorodých komunít v Lime a najnovšie v Cuscu v Andách. Prvé správy hovoria, že zostávajú „prirodzene izolovaní“ a zatiaľ neexistujú konkrétne dopady epidémie na túto komunitu, ktorá mohla zo svojej izolovanosti ťažiť. Avšak bude pravdepodobne veľkou technickou výzvou pre zdravotníctvo v týchto oblastiach, ako sú Andy alebo amazonský prales, očkovať. To môžu prísť ťažkosti.
Čo samotní obyvatelia, sú o nákaze dostatočne informovaní? Čo tamojšia vláda?
Po viac ako roku informovanie o tejto chorobe majú ľudia dostatok vedomostí. Nosia masky, tvárové štíty a ďalšie ochranné nástroje. Tieto opatrenia sú ale prísne vynucované orgánmi. Vláda dnes vylučuje návrat k úplnému Lockdownu, ako tomu bolo v minulom roku, a to predovšetkým kvôli dopadom na ekonomiku a chudobnejšie časť populácie. Väčšina krajiny tak zostáva pod zákazom vychádzania od deviatej večera do štyroch do rána. Väčšina týchto opatrení sa predlžuje o ďalšie 3 týždne.
A vedia teda ľudia, čo majú robiť, ak majú symptómy ochorenia?
Hlavným problémom, ktorý naše tímy v praxi pozorujú, je bohužiaľ to, že ľudia sa často zdráhajú vyhľadať lekársku starostlivosť v nemocniciach, keď sa u nich prejavia príznaky a zvolia si súkromné postupy (ktoré nemusia byť vždy schopné ponúknuť požadovanú úroveň starostlivosti), alebo dokonca sa rozhodli pre samoliečbu.
Mohla by ste opísať, v čom spočíva Vaša práca v Peru?
Pracujem ako lekársky referent projektu Lekárov bez hraníc v Huacho. Dohliadame na všetky lekárske činnosti, od pôsobenia v komunite až po podporu intenzívnej starostlivosti v regionálnej nemocnici v Huacho. Pretože mám manažérsku pozíciu, trávim viac času pred počítačom, než by som chcela, ale vždy trávim čas v zdravotníckych zariadeniach a u pacientov.
„Lekári sú na hrane síl, nakazené sú aj ich rodiny“
Aké to je byť uprostred krajiny, kde eskaluje epidémia?
Najprv vami pohne princíp ľudskosti, a preto chceme tráviť čas s osobami postihnutými touto vlnou epidémie. Rovnako tak s tými, ktorí pracujú na jej zvládnutí. V našej práci to bohužiaľ nie je nezvyčajné, ale aj tak sa ma to veľmi dotýka. Predovšetkým aj preto, že vypuknutí tejto vlny sa dotklo a priamo ovplyvnilo aj mnoho rodín mojich kolegov.
Ako na tom celkovo zdravotníctva je?
Často sa objavujú správy o tom, že nie je dostatok kyslíka a bômb pre chorých, čo ďalšieho je pomyselným klincom do rakvy?
Zdravotnícky personál je už natiahnutý na maximálnu kapacitu i mimo nej. Pracujú niekedy v 2 alebo v 3 rôznych zariadeniach. Zdroje intenzívnej starostlivosti sú z veľkej časti nedostatočné, a to ako z hľadiska personálu, tak lôžok. K týmto problémom sa pridáva obmedzený prístup k veľmi potrebnému očkovaniu: samotné štyri percentá populácie dostalo aspoň prvú dávku vakcíny koncom apríla. To všetko bráni systému zdravotnej starostlivosti v adekvátnej reakcii na ohnisko nákazy.
