14. jún roka 1985 mal byť pre letušku spoločnosti TWA, Uli Dickersonovú, deň ako každý iný. Lenže namiesto toho sa dostala do víru nečakaných udalostí, pri ktorých nakoniec zohrala zásadnú úlohu a zachránila cestujúcich v lietadle.
Let spoločnosti TWA z Atén do Ríma mal byť krátky a bezproblémový. Lenže onedlho po štarte sa začali veci vyvíjať dramatickým spôsobom. O desiatej hodíne dopoludnia sa dvaja cestujúci postavili a vytiahli pištoľ a dva granáty, ktoré sa im podarilo prepašovať na palubu. Bolo jasné, že lietadlo je unesené.
Jeden z únoscov navyše vytiahol poistku granátu. Stačilo, aby povolil zovretie, a granát by explodoval. Lietadlo by sa zrútilo a všetci by boli mŕtvi. Bola to zúfalá situácia. Muž s odisteným granátom búchal tak dlho na dvere pilotnej kabíny, až mu piloti konečne otvorili. Muž s pištoľou potom vyhnal všetkých pilotov z kabíny a posadil sa za knipel. Lietadlo teraz bolo úplne pod kontrolou útočníkov.
Únoscovia boli členovia hnutia Hizballáh, ktorí chceli stroj dostať do Bejrútu, hlavného mesta Libanonu. Tam je ich hnutie doma a má tam obrovský vplyv. Napriek tomu Bejrútska kontrolná veža najprv odmietala lietadlu umožniť pristáť na svojom letisku. Keď im ale kapitán lietadla vysvetlil, aká vážna je situácia a že na palube môže každú chvíľu vybuchnúť granát, bolo pristátie povolené.
Únoscovia hovorili zle anglicky, ale lepšie na tom boli s nemčinou. Tú ovládala tiež Uli Dickersonová, ktorá sa v Nemecku narodila. Vďaka tomu bola schopná nadviazať kontakt s únoscami. Lietadlo medzitým pristálo a začalo dopĺňať palivo. Dickersonová prehovárala únoscov, aby neubližovali posádke ani cestujúcim, tiež sa prihovárala za to, aby prepustili ženy z radov cestujúcich.
Lietadlo doplnilo palivo a únoscovia sa rozhodli, že poletia do Alžíra. Tam však miestne letisko odmietlo stroj znovu natankovať, ak za pohonné hmoty posádka nezaplatí. Únoscovia žiadne peniaze nemali. Dickersonová ponúkla svoju platobnú kartu a zaplatila palivo. Únoscovia potom nariadili, aby lietadlo opäť letelo do Bejrútu. Únoscovia už boli veľmi podráždení. Pri lete späť vyčleňovali všetkých pasažierov s americkými pasmi a bili ich. Dickersonová sa ich vyčíňaniu snažila zabrániť, často sa postavila priamo pred útočníka.
Únoscovia potom nariadili zhromaždiť pasy s tým, že chcú nájsť všetkých Židov. Dickersonová schovala pasy tých, ktorých priezvisko bolo zjavne židovské, aby ich uchránila od bitia. Únoscovia sa ale dostali k pásu Roberta Stethama, potápačov špeciálnej jednotky SEAL. Toho únoscovia zbili a potom strelili pištoľou do hlavy.
Na letisku potom jeho telo vyhodili z lietadla a pre istotu ešte raz do neho strelili. Následne odovzdali do rúk šiitskej milícií sedem Židov z radov cestujúcich, ktorí boli odvedení do väzenia. Na palubu prišlo niekoľko ďalších ťažko ozbrojených bojovníkov Hizballáhu, aby pomohli únoscom. Lietadlo potom znova natankovalo a letelo späť do Alžíra.
Tam prepustili väčšinu cestujúcich vrátane Dickersonovej a znovu odleteli do Bejrútu, kde požadovali prepustenie tisícky libanonských väzňov. Potom boli ochotní prepustiť zvyšok posádky a cestujúcich. Na konci zložitého vyjednávania došlo k prepusteniu 31 väzňov z izraelských väzníc. Potom únoscovia opustili lietadlo.
Vrah a únosca pracoval na úteku ako model, chytili ho po 41 rokoch
Dickersonová mala veľký podiel na tom, že bol zabitý len jediný pasažier. Keď sa ale jej hrdinstvo medializovalo vrátane toho, že chránila židovských cestujúcich, musela čeliť vyhrážkam smrti od radikálov. Nakoniec sa kvôli tomu musela presťahovať do Arizony.
Nechajte ma pilotovať lietadlo! Chcem len urobiť premet nad Tokyom!
Za svoje správanie pri únose bola vyznamenaná Striebornou medailou. Vodca únoscov Mohammed Al Hammad bol odsúdený k väzeniu. Bol prepustený po 19 rokoch a odvtedy o ňom nikto nepočul. Je ale stále na zozname hľadaných osôb FBI.
