Lotérie de Bébés, alebo lotéria detí, bola udalosť, ktorá sa v roku 1911 uskutočnila v Paríži. Ako už názov napovedá, šťastní jedinci v nej mohli vyhrať dieťa.
Podobné praktika nám dnes musia pripadať strelené. Veď sa tu v rámci zábavy hralo o ľudský život. Aby sme ale pochopili vtedajšiu mentalitu ľudí, musíme sa vrátiť práve do ich doby.
Ešte na začiatku 20. storočia si spoločnosť so sirotami nevedela rady. Ľudia umierali ďaleko častejšie ako dnes a opustené dieťa bez rodičov nebolo ničím neobvyklým. V 17. a 18. storočia sa síce začali stavať prvé štátom riadene sirotince, ale pobyt v nich nebol žiadnym medom. V tom čase ešte ani neexistovali štátnej normy a nikto nekontroloval, či je o obyvateľov takýchto ústavov dobre postarané.
Británia: Snahy o záchranu bývalého sirotinca Dickensovho "Olivera Twista"
Tie deti, pre ktoré v sirotinci nebolo miesto alebo ich rodičia opustili až v neskoršom veku, potom končili na ulici alebo v katastrofálnych podmienkach ubytovní pre chudobných. Namiesto hrania a bezstarostného detského života museli denne zháňať potravu a za smiešny peniaz otročiť v továrňach. Zúfalá situácia ich mnohokrát tiež doháňala k trestnej činnosti. Aj cez to všetko umierali hladom, chorobami a zimou. A spoločnosť sa o nich nestarala, pretože pre z nej nemali žiadny prínos.
S nápadom, ako v neľahkej dobe pomôcť opusteným deťom, prišli v Paríži. V roku 1911 usporiadali tombolu, kde si s trochou šťastia mohol dieťa vylosovať pár, ktorý o vlastného potomka veľmi stál, ale z rôznych dôvodov ho mať nemohol. Vybrané peniaze navyše pomáhali ďalej a boli rozdelené medzi niekoľko charitatívnych organizácií.
V susednom Poľsku sadistická mníška roky bila siroty do krvi a nechala ich znásilňovať
Hoci teda Lotérie de Bébés vzbudzuje na dnešné pomery isté pohoršenie, v prvej dekáde 20. storočia tak vlastne bojovala za dobrú vec. A niekoľkých vyvoleným deťom zabezpečila lepšiu budúcnosť, než ich pod strechou sirotinca alebo na ulici mohla čakať. Bezdetné dvojice zase získali vysnívanú ratolesť.
