Vyplýva to z dvoch štúdií, ktoré boli zverejnené v časopise Psychology and Aging.
Vedci z Yaleovej školy verejného zdravia tvrdia, že je to vôbec prvýkrát, čo sa podarilo nájsť spojenie medzi týmto rizikovým faktorom a zmenami na mozgu súvisiacimi s Alzheimerovou chorobou.
Prvá štúdia sa zamerala na stereotypy, ktoré sa k starobe často priraďujú. Účastníci, ktorým bolo po štyridsiatke, dávali body podľa toho, do akej miery sa stotožnili s celou škálou stereotypných tvrdení, ako že „starší ľudia sú nesvojprávni“, alebo „starší ľudia majú problém učiť sa nové veci“.
Asi o 25 rokov neskôr, keď bolo ľuďom z tejto skupiny priemerne 68 rokov, začali vedci so sériou snímok magnetickej rezonancie, aby zmerali objem hipokampe. Zmenšenie tejto časti veľkého mozgu je spájané s Alzheimerovou chorobou. A vedci zistili, že ľudia, ktorí o štvrť storočia predtým mali najviac negatívny názor na starnutie, mali úbytok hipokampe najväčší.
V druhej štúdii vedci merali ďalšie dva mozgové znaky Alzheimerovej choroby, tentoraz pri pitve zosnulých účastníkov štúdie. Aj v tomto prípade boli výsledky zhodné a zmeny na mozgu boli výraznejšie u ľudí s negativnejšími názormy na stereotypy spojené so starobou než u tých, ktorí sa na starnutie pozerali optimistickejšie.
Môže to byť dosť neradostné pomyslenie, že negatívne kultúrne stereotypy ohľadom veku môžu mať tak hlboký vplyv na to, ako náš mozog starne – tým skôr, že stereotypy svojej kultúry preberajú už štvorročné deti. Ale na výsledky štúdie sa dá vnímať aj z opačného hľadiska – ak nájdeme spôsoby, ako v rámci celej spoločnosti podporiť pozitívnejší pohľad na starobu, môžu na tom naše mozgy byť s postupujúcim časom o niečo lepšie, uvádzajú autori štúdie.
