Vzácna snímka pochádza z roku 1911, kedy cárska tajná polícia už po niekoľkýkrát zatkla istého Josifa Vissarionoviča Džugašviliho, známeho pod prezývkou Stalin. Koho by vtedy napadlo, že tento lupič, bitkár a terorista bude raz riadiť sovietske impérium.
Od prelomu rokov 1900/1901 bol Stalin vedený políciou ako nebezpečný ľavicový radikál. Už vtedy presadzoval „čo možno najkrvavejší“ boj, ktorý mal podľa neho priniesť najrýchlejšie a najlepšie riešenie. Od roku 1901 do roku 1911 bol Stalin sedemkrát zatknutý, do vyhnanstva bol poslaný šesťkrát, päťkrát z neho ušiel. Navyše bol obvinený z terorizmu a lúpeže. S cieľom zaopatriť sebe aj strane finančné prostriedky, zorganizoval prepadnutie transportu peňazí do Tbiliskej banky.
Výsledkom bolo nielen veľké množstvo peňazí, ale tiež zhruba 50 mŕtvych (väčšinou okoloidúcich). Vďaka relatívnej zhovievavosti cárskeho režimu voči svojim politickým protivníkom však Stalin skončil maximálne tak na Sibíri, odkiaľ zakaždým utiekol. Z tejto slabosti si vzal neskôr poučenie a svojich oponentov nechal rovno strieľať.
Stalin nebol nijako zvlášť pekný, hoci sa to o ňom tradovalo. Meral len 160 centimetrov a tvár mal večne poďobanú od akné. Mal biedne rečnícke schopnosti, ale pracoval na ich zlepšení s mentorom. Nebol ani závratne inteligentný, ale mal vynikajúcu pamäť a bol disciplinovaný. Vedel tiež veľmi dobre podvádzať a klamať. Zrejme práve tieto vlastnosti z neho nakoniec urobili pána Sovietskeho zväzu a východnej Európy.
