Aktuálna dohoda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho ide presne týmto smerom, privítal dnes predseda SDKÚ-DS a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.
„Vývoj ide po ceste, ktorú sme si želali od nástupu súčasnej vlády k moci. Môžeme diskutovať o ďalších opatreniach, ktoré pomôžu naplniť daný cieľ, vrátane potreby zmeny Lisabonskej zmluvy. Ak takéto opatrenia povedú želaným smerom, SR by rozhodne mala povedať svoje áno,“ avizoval.
V tejto súvislosti upozornil, že prípadné zmeny v Lisabonskej zmluve netreba schvaľovať v referende, ako to nedávno navrhovala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ale stačí ich schválenie v Národnej rade (NR) SR. „Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia,“ myslí si Dzurinda. Navyše sa domnieva, že prípadné referendum by bolo „“na 99 % cestou zabitia otázky“.
Rovnaký názor má aj podpredseda SDKÚ-DS a minister financií Ivan Mikloš. „Nie je na to čas, situácia je vážna,“ upozornil s tým, že ak už v piatok (9.12.) na summite lídrov EÚ v Bruseli nebudú prijaté zásadné rozhodnutia, hrozí zníženie ratingu väčšiny alebo všetkých členov eurozóny. „Vítame dohodu, ktorá bola dosiahnutá a súhlasíme s tým, že je potrebné, aby v piatok boli prijaté zásadné rozhodnutia,“ uviedol v súvislosti s pondelkovou (5.12.) dohodu Merkelovej a Sarkozyho.
Podľa neho sa do tohto stanoviska v značnej miere premieta to, čo SR presadzuje už od nástupu súčasnej vlády. „Keď hovoríme o fiškálnej únii, budeme s tým súhlasiť vtedy, keď to bude znamenať prísne, vynútiteľné, automatické pravidlá, sankcie, ktoré môžu znamenať aj zníženie rozpočtovej suverenity v krajinách, ktoré nedodržiavajú pravidlá, ktoré robia nezodpovednú politiku vytvárania deficitov a dlhov. Zdá sa, že takéto videnie sa presadzuje,“ podčiarkol Mikloš.
Pripomenul, že počas predchádzajúcich rokovaní na európskej úrovni sa postupne presadila väčšina názorov Slovenska ako účasť privátneho sektora na riešení dlhovej krízy, povedalo sa nie neobmedzenému skupovaniu dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB) a potvrdil sa aj náš negatívny postoj voči vydávaniu spoločných európskych dlhopisov.
Dzurinda preferuje, aby sa pripravované zmeny týkali všetkých 27 krajín Európskej únie (EÚ), nielen 17 členov eurozóny. Vývoj eura totiž výrazne ovplyvňuje aj ostatné krajiny. „Želal by som si, aby to bolo v prvom rade rozhodovanie v rámci celej 27, užšia 17 by bola len východiskom, ak by to v 27 nešlo“ dodal s tým, že Slovensko je našťastie členom užšieho klubu, kde sa diskutuje a rozhoduje o všetkých kľúčových otázkach.
