Niekoľko hodín týždenne majú na povel Sergeyom, Cukiho, Scottie, Kicsi a Dagiho, skupinu opustených psov, ktorých učia zmyslu pre disciplínu a poslušnosti. Mladí kaukazskí pastierski psy, ktorí vstupujú každý týždeň do väzenia, sa tak učia počúvať a zvládať agresivitu spoločne s väzňami, ktorí ich majú na starosti.
„Pomáhajú si navzájom v tom, aby vykročili správnym smerom. Ich osudy majú veľa spoločného,“ hovorí Anna Maria Nagyová, učiteľka v psej škole, ktorá sa podieľa na programe postupného zaraďovania väzňov do spoločnosti. Zahájený bol v roku 2014.
„Povoľ trochu vodítko,“ nabáda jedného z pätice väzňov, ktorí cvičia psov prebiehať medzi kužeľmi. Väzni majú sedem týždňov na to, aby naučili tieto psy so srsťou farby medu, ktorí sa obzvlášť vzpurný proti autorite, aby si nechali nasadiť náhubok a prestali sa medzi sebou biť. Psy boli objavení v novembri v neďalekom lese. „Nebolo vôbec jednoduché sa k nim priblížiť,“ hovorí odborníčka na správanie zvierat Agnes Nyuzová.
„Povoľ trochu vodítko,“ nabáda jedného z pätice väzňov, ktorí cvičia psov prebiehať medzi kužeľmi. Väzni majú sedem týždňov na to, aby naučili tieto psy so srsťou farby medu, ktorí sa obzvlášť vzpurný proti autorite, aby si nechali nasadiť náhubok a prestali sa medzi sebou biť. Psy boli objavení v novembri v neďalekom lese. „Nebolo vôbec jednoduché sa k nim priblížiť,“ hovorí odborníčka na správanie zvierat Agnes Nyuzová.
Zrkadlová metóda
Výcvik je poňatý podľa takzvanej zrkadlové metódy, kedy zviera napodobňuje správanie svojho pána. To núti väzňov, aby sa sami správali dobre. Keď si jeden z dobrovoľníkov nasadí masku vlka, aby tak psy uviedol do situácie hroziaceho konfliktu, snaží sa väzeň László upokojiť podráždeného psa.
„Výcvik je zázračným prínosom pre človeka i pre zviera,“ potvrdzuje ďalší väzeň Roland a potľapkáva Cukiho, ktorému práve nasadil náhubok. „Po cvičení sa vždy cítim oveľa lepšie,“ dodáva. „Nežiadame väzňa, aby nám povedali, prečo sú tu, prihliadame len k ich pozitívnemu prístupu k výcviku,“ vysvetľuje Nyuzová, ktorú cituje agentúra AFP.
V debrecínskej väznici je 300 chovancov, väčšinou v preventívnej väzbe. „Každý väzeň, ktorý pracuje so zvieratami, sa zároveň učí vzťahom dôvery s ľuďmi aj ostatnými väzňami. V konečnom výsledku mu to pomáha začleniť sa znovu do spoločnosti a znova si vytvoriť rodinné zázemie a sociálne väzby, „ hovorí riaditeľ väznice Sándor Péter Pancsusák. Do programu, ktorý už preukázal úspešnosť najmä v Spojených štátoch, je zaradených cez 30 väzňov. Žiadny z nich sa potom už nepodieľal na žiadne konfliktné situácie, uisťujú zamestnanci väznice.
Po siedmich týždňoch výcviku získavajú psi osvedčenie, že sú vhodní na adopciu. Dvanásť z 31 psov cvičených vo väznici tak našlo svoju rodinu. Jeden z väzňov si po prepustení dokonca psa, ktorého cvičil, odviedol domov, hovorí Vanda Olga Torovi, ktorá projekt vymyslela a zapojila do neho debrecínsky psí útulok. Ten je tiež akýmsi väzením: takmer 200 psov a mačiek, ktoré ich majitelia opustili alebo s nimi zle zaobchádzali, tu trávi celé dni v kotercoch s mrežami.
V priemere tam bývajú tri až štyri roky. „A keď nejde o pekná a milá zvieratá, môžu tu byť šesť až sedem rokov, niekedy aj dlhšie, než si ich niekto vezme,“ vysvetľuje Torová. „V debrecínskej väznici im niekto aspoň venuje pozornosť,“ dodáva.