Maďarsko neuspelo pred Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu so svojou žalobou na Slovensko za to, že 21. augusta 2009 odoprelo diplomatickou nótou prezidentovi Maďarska Lászlóovi Sólyomovi vstup na svoje územie.
Maďarsko je povinné nahradiť trovy konania a Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania. Rozsudok podľa zdôvodnenia „neukladajú Slovenskej republike povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie a z toho dôvodu treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný“.
Takýto verdikt sa dal očakávať, keďže už aj generálny advokát prípadu Yves Bot v marci zaujal priaznivé stanovisko pre Slovensko a navrhol Veľkému senátu Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, aby konštatoval, že Slovenská republika neporušila právo únie a žalobu Maďarska zamietol. Podľa Bota Slovenská republika neporušila právo únie, keď maďarskému prezidentovi Sólyomovi odoprela vstup na svoje územie. Cesty hláv štátov totiž spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, čo zostáva v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Súdny dvor však nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok vyhlásia neskôr, malo by to byť na jeseň.
Sólyom v spomínanom termíne plánoval, že príde na pozvanie občianskeho združenia do Komárna. Chcel sa zúčastniť na slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu. Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi jednotlivými veľvyslanectvami v súvislosti s plánovanou návštevou traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky (prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška) prijali spoločné vyhlásenie. Uviedli v ňom, že návšteva maďarského prezidenta Sólyoma nie je vhodná najmä preto, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a že 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
Maďarsko sa svojou žalobou domáhalo, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady ES z 29. apríla 2004 o práve občanov únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. Pri nepovolení vstupu Sólyomovi sa SR odvolávala na uvedenú smernicu, ale údajne nerešpektovala jej ustanovenia. Okrem iného maďarská strana chce aj to, aby súd vyhlásil, že Slovenská republika zneužila právo únie, keď jej štátne orgány 21. augusta 2009 nepovolili prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na jej územie.
Už generálny advokát Yves Bot konštatoval, že Sólyom plánoval vycestovať do Komárna, aby sa zúčastnil na odhalení pamätníka symbolizujúceho históriu Maďarska a pri tejto príležitosti tam mal vystúpiť s prejavom. „Nejde tu preto o návštevu, ktorá sa obmedzuje len na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, pretože slovenské orgány o nej boli viackrát diplomatickou cestou informované,“ uviedol.
Bot konštatoval, že Sólyom sa chcel jednoznačne dostaviť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska a nielen na základe svojho štatútu občana únie. Bot vtedy spresnil, že hoci pohyb občanov únie medzi členskými štátmi upravuje právo EÚ, neplatí to v prípade návštev hláv štátov v členských štátoch. Hoci sa tieto cesty uskutočňujú v rámci EÚ, spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo. Generálny advokát Bot zastáva názor, že návštevy hláv štátov v členských štátoch únie podliehajú súhlasu hostiteľského štátu a pravidlám, ktoré tento štát v rámci svojej právomoci určí, a nemôžu sa posudzovať z hľadiska slobody pohybu.
