Stalo sa to v piatok 13. Mája 2016 na základnej škole v obci Brehy. Na Slovensku.
Malý Marco sa narodil ako nechcené dieťa matke, povedzme, „ľahších“ mravov. Navyše podľa obyvateľov rodného mestečka, pravidelnej konzumentke kokaínu. Ľudia z jej okolia o nej hovoria, že je to známa „firma“. Aby to chlapec nemal pri príchode na svet také ľahké, najskôr matka podstúpila dňa 27.5.2008 (na začiatku tehotenstva) interupciu v nemocnici v Žiari nad Hronom. Evidentne neúspešnú, keďže chlapec sa predsa len narodil. Následne sa domáhala voči nemocnici náhrady škody, ktorá je bola spôsobená narodením dieťaťa. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval (Protokol č. 331/2009 zo dňa 5.5.2009), že matka má anomálnu maternicu a vtedy môže byť ako následok neúspešná interupcia. Následne, podľa informácií právnej kancelárie, matka nemocnicu zažalovala na Okresnom súde v Bratislave (sp. zn: 47C/118/2010). Samozrejme, s úžasnými predstavami o vytlčení kapitálu. Ale neúspešne.
Počas tehotenstva sa Blanka, lebo tak sa matka volá, správala vysoko neštandardne. Naďalej fajčila, pila alkohol a pravidelne konzumovala kokaín. Jednoducho „matka roka“.
Byť matkou sa jej „podarilo“ presne 4 mesiace. Potom sa jednoducho zbalila, a odišla opäť do zahraničia. Tak ako pred narodením syna. Malého Marca, ako inak, nechala matke. Taký úplne klasický scenár.
Počas celých 7 rokov ju malý videl tak tri krát do roka. Ak docestovala, obehla pedikúru, manikúru a kaderníka a opäť sa stratila ako gáfor hneď na druhý deň. Keď šiel malý za ňou, obvykle to bolo v sprievode strýka, babky, alebo kamarátky, lebo – citujem zo správy psychologičky, ktorú mám k dispozícii:“….stará matka uviedla, že aby mal malý s kým byť, lebo mama v noci tancuje. Bol tam aj sám s matkou, ale vtedy napr. jej priateľ zobral Marca v noci do hory…“. Koniec citácie.
V zahraničí pracovala kade tade. V Švajčiarsku, Nemecku… teda na rôznych miestach ako čašníčka a tanečnica v bare. A ako predtým, naďalej prevádzkovala svoje remeslo.
Peniaze na Marca mame neposielala, veď načo. Stará pani si predsa poradí!
Chlapec trpí niekoľkými psychatrickými diagnózami, čo je následok jej drogovania, fajčenia a pitia počas tehotenstva. Trpí separačnou úzkosťou, poruchami pozornosti ADHD , hypermobilitou. Nalepilo sa na neho, čo sa len mohlo. Napriek tomu bolo o neho vzorne postarané a ako mi povedala riaditeľka školy, PaedDr. Mária Škodová, PhD., stará matka sa o Marca starala príkladne, učila sa s ním, a napriek vyššie spomenutým diagnózam, malý v rámci možností napredoval.
Lenže zrazu prišlo to nečakané „osvietenie“ z neba a táto „matka roka“ zistila, že ako slobodná matka bude v cudzine na malého dostávať vysoké sociálne dávky. A tak sa po siedmych rokoch absolútneho nezáujmu rozhodla, že si Marca vezme do Švajčiarska.
Oznámila svojej matke, že ho berie preč. Stará mama teda po porade s právnikmi rýchlo podala na súd návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti. Súd v Žiari nad Hronom ho v rámci predbežného opatrenia starej matke aj zveril. Lenže matka sa odvolala, a krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že matka má na syna väčšie práva ako stará matka. Nikoho absolútne nezaujímalo, ako tým poškodia dieťaťu, pre ktoré je vlastne matkou jeho stará mama, ktorá ho vychovávala od narodenia.
Na základe skutočnosti, že Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesenie o zverení dieťaťa starej matke, „matka roka“ požiadala o výkon rozhodnutia. Dňa 11.5.2016 vydal sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom, JUDr. Igor Valent, poverenie pre vyššieho súdneho úradníka Mgr. Mariána Mádela , aby zabezpečil odňatie maloletého dieťaťa Marca XYZ tak, že odňatie sa bude realizovať 13.5.2016 a to v škole! V škole, plnej malých detí!
Lenže odňatie v školskom zariadení má tiež svoje pravidlá. Podľa vyhlášky č. 474/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa odňatie dieťaťa v školskom zariadení realizuje podľa § 10 nasledovne:
(1) Ak je možné dôvodne predpokladať, že dieťa sa má odňať v priestore školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania (ďalej len „škola“), súd požiada riaditeľa školy o súčinnosť spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia.
(2) Riaditeľ školy poskytne súčinnosť súdu pri výkone rozhodnutia, a to najmä v informovaní o priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v čase výkonu rozhodnutia, o možnosti odňatia dieťaťa v takých priestoroch školy, aby priebeh výkonu rozhodnutia bol čo najviac šetrný a bol najmenšou ujmou pre psychické zdravie a fyzické zdravie dieťaťa. Súd priebeh odňatia dieťaťa v priestoroch školy konzultuje s riaditeľom školy.
Tak to, čo je napísané, má logiku. Ale… To, čo sa udialo v piatok, to si neviete predstaviť ani v tom najhoršom sne. Do Základnej školy v Brehoch vtrhol do triedy medzi prváčikov vyšší súdny úradník, zástupkyňa zo sociálnej kurately a matka. Aby sme boli presní, konkrétni a menovití – odobrať dieťa prišiel Mgr. Marián Mádel (pravdepodobne to bol on, keďže sa podľa triednej učiteľky nepreukázal žiadnym dokladom totožnosti), Mgr. Marušková z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica a matka Blanka Gregušová. A to bez toho, aby riaditeľka školy, tak ako stojí v zákone, 24 hodín predtým o niečom vedela! Takže protiprávne!
Vtrhli do triedy bez ohlásenia počas vyučovania, a začali násilím malého ťahať…. Marco sa držal triednej učiteľky a nechcel sa jej pustiť, deti plakali, malý plakal, kopal , hrýzol…. no katastrofa…. Triedna učiteľka Mgr. Mária Vandlíková im ho nechcela dať a žiadala okamžite privolať riaditeľku. Tá prišla aj sama, pretože ten hrozný krik na celú školu sa nedal prepočuť. A pani zo sociálky sa len prizerala. Na záver krkavčia mater a vyšší súdny úradník schytili kopajúce a metajúce sa dieťa, a odniesli ho preč. Nikto nevie kam. Pani riaditeľka hneď volala políciu, na sociálku, kam sa len dalo. Celá škola môže dosvedčiť, že sa to udialo takto, a nijak inak.
Malého Marca odvliekli bez všetkých vecí. Bunda, knižky, taška, všetko zostalo v škole. Tak ako je toto možné??? Ako je možné, že dieťa opakovane proklamovalo sociálnej pracovníčke, že chce zostať so starou mamou, a aj tak sa na neho nebral ohľad? Je toto normálne? Lenže výkon rozhodnutia sa nesmie robiť proti vôli dieťaťa. A tak sa do prípadu okamžite zaangažovala známa banskobystrická právnička.
A v tomto momente pripravuje trestné oznámenie.
Povedzme si ešte pár závažných a známych skutočností.
V rámci konania bola Marca vypočúvať v škole sociálka. Výsluch sa viedol pred riaditeľkou školy, lebo tak káže zákon. Malý Marco sa jasne vyjadril, že nechce ísť k mame, že chce ostať so starkou. Aj napriek tomu Mgr. Marušková, zamestnankyňa sociálky, napísala do správy pre súd niečo iné. Tá istá pani Marušková, ktorá osobne odporúčala starej mame konkrétne meno konkrétnej advokátky, ak chce byť v kauze Marco úspešná. A tak to zo začiatku aj vyzeralo. Jej prvé správy boli rezolútne v prospech starej mamy a bolo v nich vyslovene uvedené, že odporúča zveriť malého chlapca do starostlivosti starej matky. Obrat nastal až po zmene advokátky. A zrazu bolo všetko inak. Aký zvláštny obrat v riešení!
Celý prípad sa odvlečením chlapca len začína. Dnes je dieťa s matkou na neznámom mieste, čo je pravdepodobne najdlhší čas, aký s ňou dieťa kedy strávilo.
Dnes, teda 16.5.2016 sme boli nahliadnuť do súdneho spisu. Nenachádza sa tam ani záznam a ani zápisnica z odobratia dieťa. Ani to, kde sa dieťa v súčasnosti nachádza. A to napriek tomu, že pri odobratí dieťaťa má súdny úradník podľa § 13 povinnosť spísať zápisnicu o tomto úkone, a podľa § 14 musí prebiehať zaznamenávanie priebehu odňatia.
Zápisnicu sme síce nenašli, ale videozáznam máme. Krik, plač, strach a panika. Výkriky malého chlapca: „Mama, pusti ma!“, striedajú výkriky Mgr. Mariána Mádela aby triedna učiteľka chlapca pustila, a výkriky triednej učiteľky, že chlapec sa jej drží sám. A výkriky matky, kde malému klame, že idú za starkou. A na koniec len plač, plač a plač.
Absolútna katastrofa pre chlapčeka so separačnou úzkosťou a psychickými poruchami môže skončiť fatálne, ak sa tu už naozaj niekto nepreberie a právny systém nepochopí, že nad právami matky by ešte mali byť práva dieťaťa.
A na záver len konštatovanie. Vo veci samej ešte prebieha konanie. Nie je teda rozhodnuté s konečnou platnosťou. A mne ostáva len veriť, že v tomto prípade skutočne zvíťazí zdravý rozum nad peniazmi.
Poznámka: Amatérsky videozáznam z odobratia dieťaťa, aj kópiu psychologického posudku mám doma.
Snáď ich bude chcieť vidieť aj niekto iný, okrem nás, čo sme do prípadu zainteresovaní a snažíme sa malému chlapcovi pomôcť. Lebo je 21. storočie. Lebo nie sme kromaňonci, čo ťahali ženy za vlasy do kríkov. Lebo deti nie sú tovar.
P.S. Dnes, 17.5. 2016 som poskytla telefónne čísla na starkú, pani riaditeľku a pani advokátku, kópiu psychologického posudku a video viacerým médiám. Určite ich využijú.
Video z odoberania dieťaťa, ktoré mi poskytla stará mama, si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/Monika-Kozelov%C3%A1-chr%C3%A1ni-na%C5%A1e-pamiatky-a-zvierat%C3%A1-956307774462994/
Je 18.5.2016 a starí rodičia sa rozhodli zatelefonovať sociálnej pracovníčke Mariane Maruškovej, aby im povedala, kde je malý Marco. Zložila im telefón. A tak sa odhodlali zatelefonovať riaditeľovi sociálky Štefanovi Šulekovi. Ten sa na nich osopil s tým, že je to všetko podľa zákona, chlapec je vo Švajčiarsku a chodí od pondelka do školy. Keď sa starí rodičia ohradili, že v pondelok bol vo Švajčiarsku štátny sviatok, tak odvrkol, že teda možno v Česku. Vzápätí vynadal starým rodičom, že starý otec vypisuje maily Mariane Maruškovej a že aby si dávali pozor, aby na nich ONI nedali trestné oznámenie! Starý otec ale nevie maily písať. A že nech si nemyslia, po dvoch týždňoch ten mediálny tlak prejde. Taký je momentálny stav.
Prípadom sa začal zaoberať parlament.
Blog Moniky Kozelovej
monikakozelova.blog.sme.sk (rss)
