Po príchode japonskej armády nastala pre Singapur a jeho obyvateľov vôbec najtemnejšia hodina. Popravy, zatýkanie, znásilňovanie a rabovanie dosiahlo neuveriteľných rozmerov. Napriek tomu aj tu sa našiel človek, ktorý sa snažil pomáhať a zachraňovať. Volal sa Mamoru Šinazoki.
Shinozaki sa narodil v roku 1908. Pracoval ako atašé na japonskom ministerstve zahraničia. Bol poslaný do Singapuru v čase pred príchodom japonských vojsk. Briti ho uväznili za údajnú špionáž pre Japonsko, čo asi nebola pravda.
Keď Japonci Britov vyhnali a obsadili mesto, vytiahli ho z väzenia a oslavovali ako národného hrdinu. Bol dosadený do novej funkcie ako poradca miestneho vojenského veliteľstva. Z prvej ruky tak mohol vidieť brutálne mučenia a výsluchy vedené tajnou službou Kempeitai, ktorá v ničom nezaostávala s nacistickým gestapom. Mučili väzňov napríklad tak, že ich donútili piť obrovské množstvo vody z natlakovanou hadicou a potom ich kopali do brucha. Niečo také nemohol Shinozaki vydržať sledovať a rozhodol sa konať.
Začal vydávať najrôznejšie víza a dokumenty potrebné na opustenie krajiny. Zachraňoval tak Európanov aj Číňanov, ktorým takto umožnil zmiznúť pred Kempeitai a ich mučením. Mal pritom podľa pravidiel vydávať tieto víza len Japoncom a ich spolupracovníkom, prípadne zahraničným diplomatom. On ich však vydal pre 30.000 ludi, ktorí boli v nebezpečenstve. Zachránil takto cca 2000 Číňanov priamo z japonských zajateckých táborov, kde umierali po stovkách.
Jeho činnosť bola odvážna a záslužná, napriek tomu bol po kapitulácii Japonska zatknutý a uväznený spolu so 6800 Japoncami. Bol neskôr prepustený po tom, čo za neho prihovárala cirkev a niektoré čínske spoločnosti. Neskôr bol tiež ako svedok na súde s japonskými vojnovými zločincami. V roku 1947 opustil Singapur. Napísal tiež knihu, v ktorej opísal svoje humanitárne aktivity. To mu ale vynieslo nielen slávu, ale aj kritiku. Niektorí pamätníci sa ozvali, že svoje zásluhy zveličuje, udáva nereálna čísla zachránených a celú svoju úlohu prekrúca a prifarbuje. Okolo knihy sa rozpútala pomerne veľká debata a budila kontroverzie, napriek tomu sa jej predalo tisíce výtlačkov a bola preložená do niekoľkých jazykov.
Japonsko: Hirošima si pripomenula 67. výročie zhodenia atómovej bomby
